ČLOVEK VLKU VLKOM
Výstava siedmich umelcov a umelkýň sa zaoberá rôznorodým spracovaním a využitím motívu vlka v súčasnom vizuálnom umení. V letných mesiacoch vstúpila ako intervencia do historickej expozície kaštieľa v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline, teraz sa presunula na galerijnú pôdu. V dnešnej situácii, kedy sa opätovne uvažuje o povolení odstrelu týchto zvierat, je premýšľanie o obraze vlka v našich očiach stále nanajvýš aktuálne. Výstava sa pritom nesnaží postaviť sa v tomto spore na žiadnu zo strán, ani agitovať za konkrétne riešenie. Ponúka skôr ukážku rôznych myšlienkových celkov a zažitých symbolov, ktoré môžu ovplyvňovať náš pohľad na tohto tvora. Podľa toho, ako historicky sfarbenú optiku si totiž zvolíme, takým sa nám bude vlk javiť – raz bude vykreslený viac v čiernych, inokedy vo viac žiarivých farbách.
Vlk bol v minulosti častým námetom výtvarného umenia: bol súčasťou obrazových alegórií, v ktorých nezriedka zastupoval nenásytnosť ako jeden zo smrteľných hriechov, aj žánrových lesných či poľovníckych výjavov. Jeho miesto v našej kultúre však siaha oveľa ďalej – do rozprávok, mytológie či dokonca do prísloví a slovných obratov ako človek človeku vlkom, zvlčiť sa a pod. Povesť tohto zvieraťa vyrastá z dávneho rozdelenia sveta na vnútorný, „náš“ a vonkajší „cudzí“ okruh, kultúru a divočinu, osadu a les, v ktorých platia odlišné zákonitosti a sú jeden pre druhého ohrozením.
Stretnutia s ním počas stáročí zanechali hlbokú stopu, z ktorej dodnes čerpá a ďalej ju rozvíja aj súčasné umenie. Mnohí z autorov na výstave však zaužívaný obraz vlka zámerne narúšajú. Predstavujú ho ako súčasť celku, kde dualita predátor a korisť zaniká. Alebo sa pokúšajú o úplne odlišný pohľad na vlka: nie tak, ako ho vidíme my, ale tak ako sa vidí on sám, alebo ako sa mu javíme my! Vďaka tomuto prístupu sa môžeme aspoň na okamih pokúsiť vzdať vlastného uhla pohľadu a vyskúšať si iný – vlčí.
Lokalita Liptova, ktorá si do istej miery zachovala hraničnú polohu medzi divokým lesom a človekom upravenou krajinou môže byť ideálnym miestom na sledovanie toho, ako k týmto dvom zložkám ako ľudstvo pristupujeme. Možno narúša priestor, ktorí sme počas posledných 200 rokov plne prispôsobili pre seba, možno našim domácim zvieratám už chýba prirodzený inštinkt prežitia a sú príliš ľahkou korisťou. Alebo je v nás uložený dlhoveký kultúrny kód, vďaka ktorému sme vlkom fascinovaní, ale sa ho aj bojíme lebo nám čosi hovorí, že by sme sami mohli byť jeho korisťou? Preto mu dovolíme existovať len na stále sa zmenšujúcich okrajoch našej rozpínajúcej sa civilizácie? Sme voči vlkovi spravodliví, alebo sa k nemu správame akoby bol človek vlku vlkom? Na túto otázku výstava neposkytne odpovede, ale budem rada, ak sa aj vďaka nej budete pýtať.
Otváracie hodiny :
utorok – sobota
10:00 – 17:00 hod.
Posledný doporučený vstup o 16:00 hod.
Liptovská galéria P. M. Bohúňa:
Výstava – Malá výstavná sieň 3 €
Výstava – Veľká výstavná sieň 5 €
Stále expozície 6 €
Všetky výstavy a expozície Liptovskej galérie P. M. Bohúňa 12 €
Rodinné vstupné (2 dospelí + 1 až 3 deti) 20 €
Výstavy Liptovskej galérie P. M. Bohúňa a Galérie Kolomana Sokola 15 €
Galéria Kolomana Sokola:
Výstava / Stála expozícia 3 €
Rodinné vstupné (2 dospelí + 1 až 3 deti) 10 €
Výstavy Galérie Kolomana Sokola a Liptovskej galéria P. M. Bohúňa 15 €
Edukačné programy (MŠ, ZŠ, SŠ) 2 €
Abonentka (do 65 r.) 20 €
Abonentka (nad 65 r.) 12 €
Zlatá abonentka 200 €
V cene vstupného je zahrnutý lektorský výklad. Odporúčame dohodnúť vopred na tel. č. 044/5522758 (LGPMB) alebo 044/5620035 (GKS)
V prípade konania sa poduajtia v priestoroch galérie, nie je možný vstup do niektorých expozícií.
Zdroj: www.galerialm.sk