Máme tu opäť koniec školského roka. „Juchú!“ jasajú školopovinné deti. Iná je reakcia rodičov, ktorí už také nadšenie ako deti nezdieľajú.
Predstavia si nespútané deti doma, bez možnosti „odložiť“ ich do inštitúcií. Hlavou im víria myšlienky ako pokryť každý deň prázdnin a zabezpečiť k nim varovanie u starých rodičov a tábory. A do toho všetkého riešia otázku odmeny za vysvedčenie. Odmeniť či neodmeniť?
Vysvedčenie sa zaužívalo ako tradičný nástroj vyjadrenia, ako dieťa v škole prosperovalo. Ohodnotenie, ktoré sme si vymysleli my dospelí a podľa ktorého deti delíme na jednotkárov, dvojkárov, trojkárov a ešte aj tých horších. Známky, ktoré majú vyjadriť, ako sa dieťa vzdeláva, ako napreduje, čo sa naučilo. Vystihuje táto známka realitu? Prečo majú dvoj a trojkári, podľa výskumov, lepšie uplatnenie na trhu práce ako jednotkári?
Spýtajme sa detí, ako by sa ohodnotili
Spýtajme sa ich samých! Ale nie, ako by sa ohodnotili. Spýtajme sa ich, ako sa za ten rok zlepšili, čo nové sa naučili, v čom sa zdokonalili. Možno nám aj sami povedia, že zložitejšie slová čítajú pomalšie, že malá násobilka im ešte nejde, ale že vedia krásne kresliť s pastelkami a akrylovými farbami a prelievaním vody cez rôzne materiály sa hravo naučili a pochopili priepustnosť na prírodovede. Dozvieme sa, že matematika sa im lepšie učí vonku na ihrisku počítaním šišiek a mýlenie písmen doladíme najlepšie hľadaním písmen na klávesnici.
Odmeňovať, či neodmeňovať?
Možno si časom uvedomíme, že vysvedčenie je len nič nehovoriaci papier s číslami od 1 do 5 pod menom našich detí. Je to kus papiera, o ktorom si učitelia myslia, že je dôležitý. Máme aj my rodičia vyzdvihovať vysvedčenie „do nebies“ a na jeho základe odmeňovať deti? Ja tak nerobím! Neodmeňujem deti za vysvedčenie, iba si v deň vysvedčenia doprajeme spoločne strávený čas, zabehneme na zmrzlinu a koláčik, prípadne sa prejdeme alebo sa pokúsime ešte v posledný deň stihnúť nádhernú výstavu Mikrokozmos v Slovenskom národnom múzeu.
Ak máte čas a chuť stráviť s deťmi voľný čas, ponúkame vám tieto tipy na víkendové podujatia.
Autor článku: Lujza Šmelíková