Máme tu polročné vysvedčenie! Ako sa zachovať v prípade akýchkoľvek známok?
Koniec tohto týždňa sa nesie v duchu dobrej nálady, keďže víkend máme na dosah. Tento týždeň je však výnimočný. Školopovinní žiaci a rodičia už asi tušia … máme tu polročné vysvedčenie.
Pre rodičov je dieťa “stredom vesmíru“. Neopísateľnú radosť nám robí vidieť svoje deti rásť, vidieť ako sa učia novým veciam a zručnostiam. Sledujeme ich kroky na ceste k dospelosti a tešíme sa z ich úspechov a trápime sa s nimi pri prípadnom neúspechu. Cesta za metaforickým “ úspechom“ nikdy nie je priamočiara a sú to práve chyby, ktoré nás poučia, aby sme v budúcnosti nezopakovali ten istý krok. S týmto faktom sme sa počas života určite stretli, prípadný neúspech sme akceptovali a išli ďalej. Sú to práve deti, pri ktorých očakávame, že žiadna hrúbka sa nestane a všetko pôjde ako má.
Väčšina detí vstúpi do prvých ročníkov na škole so samými jednotkami a všeobecné základy ako čítanie, písanie a počítanie bez problémov zvládnu. Ako pokračujú ročníkmi, učivo naberá na obtiažnosti a jednotlivé hodiny si vyžadujú viac energie a času vynaložených na prípravu. Na prvom stupni si samé jednotky udržia relatívne ľahko, no niektoré „vysvečká“ si už tu odnesú na sebe nejakú tú dvojku nedajbože trojku.
Je veľmi individuálne ako to rodičia časom začnú vnímať. Niekto ostane sklamaný, niekto sa nahnevá a vo väčšine prípadov je toto ten čas, kedy sa začnú používať prvé obmedzenia. Každý má svoj vlastný spôsob prejavu nespokojnosti so známkami a snažíme sa zo dňa na deň tento problém vyriešiť (najlepšie zo dňa na deň). Sú ale známky a celkové hodnotenie pre deti takou prioritou za akú ju majú rodičia a uvedomujú si vôbec ich dôležitosť?
Ak dieťa občas prinesie domov aj inú známku ako jednotku, nemali by sme ho hneď karhať. Zlé známky sú svojim spôsobom vizitkou aj nás rodičov. Zhoršenie prospechu nenastane zo dňa na deň. Je to výsledok dlhodobej zmeny u dieťaťa a je práve na nás všimnúť si, že sa niečo deje. Málokedy ide o zlenivenie dieťaťa, väčšinou je vo veci hlbší problém a je na Vás, aby ste sa zaujímali o to čo sa deje v ich živote a ako sa vraví prišli problému na koreň.
Ak dieťa predsa len neprinesie domov vysvedčenie podľa predstáv, reagujte až po zvážení situácie a následkov po prípadnom kriku alebo dokonca bitke. Vyhrážky a krik nikdy žiadnu situáciu nevyriešili iba zhoršili. Detské city sú úprimné a pravdivé, predstave si ako zareaguje ich myseľ po tom ako im ukážete ako veľmi Vás sklamali a v školskom prosperovaní zlyhali. Môže to z dlhodobého hľadiska vyvolať negatívnu odozvu v psychike dieťaťa a ukáže sa to aj na jeho správaní. Dieťa nemôže dostať pocit, že mu zakážete všetky voľnočasové aktivity za jednu päťku, lebo to môže vyvolať práve opačný efekt. Bude klamať, skrývať žiackú knižku a tváriť sa, že všetko je v škole ako má byť, no opak bude pravdou a vy sa o tom dozviete až na rodičovskom združení alebo na spomínanom vysvedčení, no to už bude neskoro.
Na záver, by som Vám rád poskytol pár otázok, ktoré by si mal sám sebe zodpovedať každý rodič.
- Mali ste dostatok času na dieťa?
- Venovali ste mu dostatok pozornosti a trávili s ním dostatok času?
- Kládli ste dôraz na plnenie školských povinností dieťaťa?
- Zaujímali ste sa pravidelne o prospech svojho dieťaťa?