Odborník radí: Ako odkomunikovať smrť s deťmi.

Thumbnail
Kategórie:

Buďte pripravení aj na otázky detí ohľadne smrti. Smrť je skutočnosť bežného života, ktorá sa nás dotýka a týkať aj bude.

Smrť, skutočnosť bežného života, ktorá sa nás dotýka a týkať aj bude. Zažívame ju v rôznych situáciách viac alebo menej. Niekedy je náhla a nečakaná, niekedy je prirodzená, inokedy výsledkom choroby. Každá situácia je iná a preto každá situácia vyžaduje trochu odlišný postoj, ako vysvetliť deťom odchod našich blízkych. Niekedy sa jedná o smrť našich blízkych, niekedy o smrť domáce zvieratka alebo zvieratka všeobecne.

Opäť zdôrazním, že malé deti preberajú návyky, postoje a emočné vzorce svojich rodičov. Podľa toho ako vy vnímate situáciu a reagujete, budú pravdepodobne reagovať aj vaše deti.

Určite sa vyhnite radám typu:

  • tak to chodí v živote,

  • to ťa prebolí,

  • neboj to prejde,

  • čo už,

  • život je sviňa

  • život je nespravodlivý a pod.

Prečo? Jednoducho preto, lebo ak budete ignorovať ich pocity, stratíte dôveru a nijak im v tom nepomôžete. Ak budete nadávať na život, tiež im to nepomôže.

Je dôležité so staršími deťmi o tom hovoriť a zároveň ich počúvať.“

Počúvajte pocity svojich detí, ako to vnímajú a prežívajú. Môžete im hovoriť o sebe, ako to vy prežívate, čo cítite, ale aj to ako sa rozhodujete k tomu postaviť a čo s tým robiť, aby ste si získali ešte viac ich dôveru. Nemeňte ich názory a pocity, príjmite ich prežívanie a zdieľajte ho s nimi. Uvedomte si, že tak ako vy môžete prežívať samotu a odlúčenie, rovnako, a ešte viac, sa môžu cítiť aj vaše deti. Potrebujú vás, potrebujú, aby ste mu aj v takejto situácii pomohli vyrovnať sa s touto, pre neho, novou situáciou.

Príbehy pomáhajú.“

Pri starších deťoch, ktoré cítia stratu z úmrtia pomáhajú príbehy. Dokonca aj u dospelých to pomáha a z praxe to môžem potvrdiť. Hovoríme vtedy o prerámcovaní. Uvediem vám jeden príklad, ako sa mi podarilo prerámcovať smútok a slzy na kľud a vyrovnanosť.

Slimák sa plazil dlhé roky po zemi, všade niesol so sebou svoj domček a pokiaľ všetkým jeho kamarátom takýto pohodový, pomalý a putovný život vyhovoval on túžil lietať. Častokrát si predstavoval ako má prekrásne, plnofarebné krídla, ktoré každý obdivuje. Predstavoval si ako lieta z kvetu na kvet, po poľných kvetoch, divých makoch, ale aj krásnej zelenej lúke plnej rôznofarebných a voňavých kvetov. No vždy keď otvoril oči, videl svet lez zo zeme a bol z toho dlho dlho smutný. A tak premýšľal ako by sa mohol stať motýľom. Všimol si, že častokrát okolo neho chodí dievčatko (chlapček), ktoré je veľmi pekné a milé. A tak si raz pomyslel, čo ak by to to dievčatko mu mohlo pomôcť stať sa motýľom. Využil moment keď sa nepozeralo pod nôžky a vyplazil sa rovno na cestu. Dievčatko si to všimlo až, keď bolo neskoro a rozplakalo sa z toho, čo sa stalo. Bolo jej to ľúto a možno si to aj trochu vyčítala. Bola z toho smutná. No keď skončila zima a prišla jar, rozkvitli lúky a kvety, celá príroda ožila a začali lietať motýle, raz si všimla jedného motýľa, ako šťastne lieta z kveta na kvet. Priletel k nej, sadol si na jej palec a ona si uvedomila, že to je on. Slimák, ktorý sa rozhodol byť motýľom. Bol nádherný veľkolepý a hlavne šťastný. Pomohla mu splniť jeho sen. Ostatným slimákom zas pomáhala a vždy ich presunula z cesty do bezpečia, pretože týmto slimákom sa slimačí život veľmi páčil. A tak boli všetci spokojní a šťastní.

Tento príbeh si môžete prerobiť podľa situácie, v akej sa vaše dieťa ocitlo. Reagujte citlivo k pocitom vašich detí.

Je dôležité tému smrti netabuizovať.“

Smrť patrí k životu a v tomto duchu netreba zbytočne deti chrániť. Je vhodné zobrať ich na pohreby, byť ich oporou aj podporou. Je dobre pred pohrebom sa s deťmi porozprávať a povedať, čo môžu čakať, čo sa tam deje, že niektorí ľudia budú prejavovať svoj smútok aj plačom. O tom, že u nás je zvykom sa obliekať od čierneho, treba vysvetliť aj prečo a čo sa hovorí pozostalým a pod. Je dôležité vysvetliť aj to, čo sa patrí a čo nie, či už na samotnom pohrebe, v kostole, či na kare a vysvetliť opäť, že je to z úcty k pozostalým, že sú teraz smutný a že je pre nich dôležité, aby sme im pomohli a hlavne čo potrebujete od detí, aby robili. Dieťa tak bude mať ako takú predstavu o tom, čo od pohrebu očakávať a ako sa na ňom správať.

banner - kačalka

Podobné články