BÁBKOVÁ SCÉNA
Divadelná sála Bábkového divadla v Košiciach sa nachádza na rohu Alžbetinej a Vrátnej ulice v centre Košíc na Alžbetinej 38. Pokladňa má vchod z Vrátnej 58.
Z HISTÓRIE BÁBKOVÉHO DIVADLA V KOŠICIACH
V roku 1957 došlo z iniciatívy vedúceho Krajskej poradne ľudovej umeleckej tvorivosti Alexandra Futáša k predpokladom vzniku bábkového divadla v Košiciach. V priebehu dvoch rokov Futáš v spolupráci so scénickou výtvarníčkou Janou Pogorielovou intenzívne pracoval na zložení umeleckého súboru i obsadení pozícií vo vedení divadla. Jeho snaha bola definitívne zúročená 17. júna 1959, keď bolo založené Bábkové divadlo v Košiciach (BDK). Už 3. októbra toho istého roku si jeho návštevníci mohli vychutnať prvú premiéru, ktorou bola rozprávka Guliver v Maňuškove od autorskej dvojice J. Pehr – L. Spáčil. Divadlo malo svoje priestory na Rooseveltovej ulici, v sídle Mestského domu osvety. A. Futáš sa stal riaditeľom divadla, interným dramaturgom a režisérom bol Alexander Pogorielov a scénickou výtvarníčkou jeho dcéra, Jana Pogorielová. Umelecký súbor bol z väčšej časti tvorený činohercami, bábkoherci boli v menšine. Riaditeľ Futáš musel čeliť mnohým výzvam a problémom. Akútny nedostatok bábkohercov na východe Slovenska riešil pozývaním kolegov z iných častí republiky a investovaním do vzdelávania vlastných hercov. V 60. rokoch zachytilo aj košické bábkové divadlo nové trendy, ktoré postupne aplikovalo vo svojej tvorbe. Dalo do popredia herca ako vodiča bábky, aby bol viditeľný pre divákov. Upúšťalo výlučne od maňuškových bábok za paravanom a používalo aj marionety. Medzi divácky najúspešnejšie hry v tomto období patrili Budulínček a Komédia z kufra.
V roku 1970 sa riaditeľovi Alexandrovi Futášovi podarilo vyriešiť dlhoročný problém s obsadením miesta interného režiséra divadla. Ponúknutú pozíciu prijal Bedřich Svatoň z Plzne, ktorý už v minulosti s divadlom externe spolupracoval. Svatoň bol základným pilierom vynikajúceho inscenačného tímu, ktorý spolu s ním tvorila scénická výtvarníčka Jana Pogorielová a hudobný skladateľ Ali Brezovský. V 70. rokoch BDK zachytilo trend využívania scénickej hudby, ktorá sa stala podstatnou súčasťou každej inscenácie. Košické bábkové divadlo začalo vo väčšej miere prezentovať svoju tvorbu na divadelných festivaloch a to nielen v Československu, ale aj v zahraničí (veľké úspechy dosiahlo najmä s inscenáciou Medovníkový princ). Vďaka tomu sa aj košickí bábkoherci mohli oboznámiť s tvorbou bábkových divadiel mimo východného bloku.
Po odchode Bedřicha Svatoňa v roku 1982 ponúkol riaditeľ Ján Rybárik miesto interného režiséra Jánovi Uličianskemu, ktorý s divadlom externe spolupracoval od konca 70. rokov. Mladý režisér a autor literatúry pre deti a mládež zanechal v 80. rokoch v Košiciach výraznú stopu. V úvode jeho kariéry v BDK komponoval hudbu do jeho hier slávny hudobný skladateľ Jaroslav Filip, ktorého neskôr nahradil Norbert Bodnár. Od roku 1983 bol po Uličianskeho boku scénický výtvarník Peter Čisárik.
Ján Uličiansky ostal v BDK ako režisér do roku 1986. Za ten čas vytvoril niekoľko pozoruhodných hier, ktoré získali ocenenia divadelných kritikov a tešili sa veľkému diváckemu záujmu. V úvode jeho kariéry to bol nepochybne Zlatý vábnik, ktorý v roku 1982 vyhral hlavnú cenu na festivale v Banskej Bystrici. Uličiansky spolupracoval s viacerými významnými spisovateľmi, aj s Danielom Hevierom. Jeho Krajinu Zázračno upravil do dramatickej podoby v roku 1985 a vznikla originálna a v mnohom novátorská inscenácia. Nový umelecký šéf divadla Ivan Sogel začal po roku 1990 postupne presadzovať koncepciu pozývania externých režisérov a celých inscenačných tímov. V roku 1992 sa novou riaditeľkou divadla stala dlhoročná novinárka Katarína Procházková Hegedüsová. Okrem agendy riaditeľky sa chopila aj práce dramaturgičky. V spolupráci s umeleckým šéfom Ivanom Sogelom načrtli odvážnejšie smerovanie divadla nielen navonok, ale aj dovnútra umeleckého súboru. Vedenie divadla prizývalo k spolupráci zaujímavých slovenských i zahraničných režisérov.
V roku 1995 vznikla pri divadle experimentálna činoherná scéna Jorik, ktorej dvorným režisérom sa stal Valentin Kozmenko-Delinde. Do repertoáru divadla pribudli umelecky mimoriadne podnetné činoherné inscenácie, ktoré posunuli možnosti košických bábkarov na kvalitatívne vyššiu úroveň. BDK sa v tomto období pravidelne zúčastňovalo festivalu Bábkarská Banská Bystrica, ale aj Festivalu inscenácií slovenských hier a každý rok prezentovalo svoju tvorbu na významných medzinárodných divadelných festivaloch v zahraničí.
V roku 2000 začalo písať divadlo novú éru svojej činnosti a to v priestoroch vskutku nedivadelných: v ruinách meštianskeho domu na Vrátnej a Alžbetinej ulici. V objektoch, kde mali pôvodne vzniknúť umelecké dielne, sa narodilo malé divadlo s miniscénou, hľadiskom pre 102 divákov, podjaviskovým priestorom, šatňami pre hercov, miestnosťou pre garderóbu a krajčírku s prepojením na scénu Jorik a riaditeľstvo na Tajovského ulici. Prvou premiérou sezóny 1999/2000 bola inscenácia Princezná Kukulienka, ktorá sa už uskutočnila v nových priestoroch. Pri príležitosti otvorenia novej budovy divadla usporiadalo BDK v roku 2000 prehliadku svojich inscenácií, ktorej súčasťou boli vystúpenia slovenských i zahraničných bábkových divadiel.
V tomto období divadlo pripravilo zaujímavé rozprávky ako Princezná Kukulienka, Zázračný kaleidoskop či Filipko a ježibaba. Paralelne popri bábkovej scéne vznikli aj pozoruhodné inscenácie na scéne Jorik. Za všetky treba spomenúť aspoň hru Blázni a svätci v réžii Aleša Bergmana, či Experiment Dr. Grüna v réžii Radovana Lipusa. V roku 2011 nastúpil na miesto riaditeľa divadla Pavol Hrehorčák a pod jeho vedením sa práca divadla výrazne zintenzívnila. BDK sa dostalo viac do povedomia verejnosti, pretože sa prezentovalo zvýšenou propagáciou a reklamou. V roku 2012 sa začali písať dejiny medzinárodného festivalu Dni bábkového divadla a hier pre rodiny VIRVAR. Divadlo od roku 2012 usporiadalo tri medzinárodné konferencie o bábkovom divadle, v koprodukcii s operou Štátneho divadla Košice pripravilo jedinečnú inscenáciu Popoluška a v rokoch 2015 – 2017 realizovalo medzinárodný projekt Cestujúce bábky v spolupráci s ukrajinským partnerom. Vytvorili desať dielov televízneho seriálu s názvom Príbehy spod Karpát, ktoré odvysielal RTVS, dvojjazyčnú divadelnú inscenáciu a medzinárodnú konferenciu. V súčasnosti BDK pripravuje 3 bábkové premiéry a jednu činohernú premiéru ročne.
Zdroj: www.bdke.sk
