24. október 2020 / Meniny má Kvetoslava

Ukážte deťom, čo sa deje po zotmení a v noci

Knižka, ktorá vás prevedie nočným svetom a prezradí vám, čo sa deje okolo vás, kým sladko spíte.
Ukážte deťom, čo sa deje po zotmení a v noci

Odkiaľ náš organizmus vie, kedy treba ísť do postele? Alebo naopak, kedy je čas vstávať? Usmerňujú ho takzvané vnútorné biologické hodiny, ktoré presne vedia, kedy sme unavení a kedy odpočinutí.

Aj o tom sa vy a vaše deti dozvedia v novej nádhernej knižke Po zotmení. Prevedie vás nočným svetom a prezradí vám, čo sa deje okolo vás, kým sladko spíte.

Knižka je určená deťom od šiestich rokov a dozvedia sa v nej, ako počas spánku funguje naše telo aj naša myseľ. Komu sa hovorí nočná sova či ranné vtáča.
Deti zistia, že keď je u nás noc, na opačnej strane zemegule je deň. Že existujú aj miesta, kde slnko vôbec nevyjde. A prečo sa bojíme, keď svet v noci ožíva. Áno, myslíme na strašidlá a duchov.

Veľmi zaujímavá je kapitola o ľuďoch, ktorí v noci nespia, pretože chodia do práce. Sú tu lekári, záchranári, hasiči, policajti, novinári, či pekári. A napríklad v minulosti to boli tí, čo strážili majáky, zapaľovali pouličné lampy alebo pracovali v baniach.

Istý vedec strávil osem týždňov na dne jaskyne. Jeho biologické hodiny sa posunuli tak, že jeho deň trval 36 hodín. Po experimente však musel učenec aj tak všetko dospať. Prítomnosť biologických hodín si najviac uvedomujeme, keď sme si neskoro ľahli alebo sme sa zle vyspali.
Vedci sa už dlho pokúšajú prísť celej veci na kĺb. Jeffrey C. Hall, Michael Rosbash a Michael W. Young zistili, že jestvuje gén, ktorý za náš zložitý vnútorný mechanizmus zodpovedá. V roku 2017 dostali za svoj objav Nobelovu cenu.

Vždy na každej strane sú krátke texty, krásne ilustrácie a postupne sa počas noci prechádzame po mnohých miestach – navštívime aj pôrodnicu, pozrieme sa do vesmíru, uvidíme padajúce hviezdy a milá kapitolka je o zvieratkách a polohách, v akých v noci spia.
Takže potešte seba aj svoje deti knižkou Po zotmení v preklade Ladislava Holiša. Vyšla v edícii Stonožka vydavateľstva Ikar.

Začnime tým, v akej polohe zvieratká spia.
Napríklad taká líška má vankúš, ktorý rozhodne nie je horší od nášho – pod hlavu si jednoducho podloží svoj huňatý chvost.
Plameniak zase vie, čo  robiť, aby nezamrzol: hlavu si chráni pred vetrom tým, že ju ukryje v perách na chrbte. Navyše spí na jednej nohe, čím zmenšuje únik tepla z organizmu do vody.
Prefíkaná vydra sa omotá riasami, aby ju v spánku neodniesol prúd rieky. Riasy ju držia na mieste ako nás bezpečnostné pásy v aute.

Milan Buno, knižný publicista

Zdroj: bux.sk
Komentáre