Ako riešite vy tieto situácie? Poradíme vám ako je to správne.
Moja mama je učiteľkou v materskej škôlke a každý deň mám možnosť počúvať úžasné príbehy, ktoré si nosí z práce. Niekedy jej vravím, aby si to zapisovala, lebo to musí vydať knižne.
Okrem množstva vtipných príhod musím konštatovať, že deti sú veľmi „prešpekulované“. Strácajú zábrany, nepoznajú hranice, chýba im empatia a rešpekt k iným ľuďom. Nachádzate aj vy podobnosť so svojimi deťúrencami? Čo robiť v takých prípadoch, ako jednať, aký postoj zaujať, ako trestať? Dohovoriť či dať po zadku?
V poslednom článku Výchova vs. Tresty som spomínal ako trestať, alebo ako netrestať. Dnes obrátim pozornosť opäť k vám rodičom. Nakoľko deti sú našim najčistejším zrkadlom a reflektujú len to, čo samé vidia, počujú, cítia. A to je aj odpoveďou.
„Deti sú našim najčistejším zrkadlom a reflektujú len to čo, samé vidia, počujú, cítia.“
Otázka potom znie, odkiaľ to majú? Narodili sa už s takým intelektom, s toľkými výhovorkami, takou tvrdohlavosťou? Samozrejme, že nie. Niekde to museli získať.
Dnešný mladí rodičia boli možno sami vychovaní v inej dobe. V dobe, kde často otec mal hlavné slovo a mama, pre pokoj v rodine, bola radšej ticho. A možno aj naopak. To čo bolo príznačné pre túto dobu bol autoritatívny spôsob výchovy. Plný zákazov, nariadení, noriem a hlavne trestov, ktorým deti častokrát ani nerozumeli prečo, čo spravili zlé, častokrát sa cítili ukrivdené, bitka bola hlavný výchovný prostriedok. A tak sa naučili vyhovárať, klamať lebo to bolo pre nich riešením, ako nebyť potrestaný za niečo, čo ako deti vôbec nevnímali ako zlé. A niektorým to ostalo do dospelosti a pokračujú v tom.
„Jednoducho to odkukali od nás.“
Položte si úprimne ruku na srdce, nie sme my sami pri výchove prešpekulovaní? Nevyhovárame sa niekedy pred deťmi podľa toho ako sa nám to hodí? Neprekrúcame dôvody a neponúkame logické vysvetlenia? Nedodržujeme vlastné slovo a keď už nemáme čo povedať tak to ukončíme slovami: „ povedal som a tak bude! Neodvrávaj a urob to! Kým bývaš pod mojou strechou…“ Ako sa správate ako manželia medzi sebou? Ako sa správate k ostatným ľuďom na verejnosti? Toto všetko deti vnímajú, učia sa, preberajú od vás a nakoniec to aj robia.
Nie ste preto zlí. Všetko čo robíte, robíte s najlepším úmyslom. Robíte to najlepšie ako viete. Na žiadnej škole ste nepromovali z „Výchovy detí“. Učíte sa za jazdy. Niekomu to ide lepšie, inému menej. Ak vám to však dlhodobo neprináša také výsledky, s akým úmyslom ste konali, tak poďme nájsť nový, lepší a užitočnejší spôsob.
Druhý model môže nastať, keď nekopírujete svojich autoritatívnych rodičov, ale možno niektorí z vás sa snažia byť benevolentnými, ohľaduplnými, len aby sa deti necítili tak ako vy, keď ste boli malí. A tak im možno hovoríte áno, keď máte povedať nie, odmeňujete formou darčekov aj keď nie je za čo, chválite ich za to, že „otvorili ráno oči“ a pod.
Píšem to trochu „nafúknuto“ , aby sme cítili kontrast a rozdiel, len tak môžeme nájsť užitočnejšiu cestu. Tak poďme na to 🙂
„Buďte féroví , buďte príkladom“
Už som to spomínal v iných článkoch, ako sa deti učia príkladom. Tak ako každý živý tvor na planéte odkukáva, pozoruje, napodobňuje. Z vývojového hľadiska to ani inak nejde, ich logická časť mozgu v prvých rokoch života je ešte v úzadí. Prevláda emočná zložka. Preto malým deťom logicky nevysvetlíte nič, nepochopia vás. Ale zato cítia vaše nálady, cítia vaše pocity a emócie. Nasakujú nimi a priraďujú si ich k tým situáciám, v ktorých ich prežívate. No a potom to nacvičujú.
Príde podobná emočná situácia v škôlke a dieťa automaticky vypustí „do riti“ – v tom lepšom prípade. Pani učiteľka to povie rodičom a rodiča sa snažia usmerniť a vysvetliť dieťaťu, že to nie je vhodné, že sa to nemá… a ono sa pýta vo svojom vnútri… „tak prečo to robíš ty? Veď ja to mám od teba, ved ty si pre mňa rodič, ty si boh môjho sveta, som z toho zmätený, čo vlastne z toho čo robíš mám robiť a čo nie, ako to mám rozoznať, raz to napodobňujem chváliš ma, smeješ sa a keď to spravím niekde inde, tak ma napomínaš….“
Najlepšou výchovou je vlastný príklad. Ak ste féroví, ak ste pozitívnym príkladom, tak v 90% nie je čo riešiť. Nebudete musieť dohovárať ani biť. Maximálne tak starším deťom vysvetliť prečo je niečo užitočnejšie alebo bezpečnejšie. Buďte dôslední, prísni ale spravodliví. V žiadnom prípade nemeňte názory podľa okolností, deti budú zmätené a stratíte autoritu. Učte deti k hodnotám, no v prvom rade vy sami ich musíte mať a žiť podľa nich, k sebe ako aj k iným ľuďom.
Často sa mi stáva, že vidím v nákupných centrách rodičov, ako drmú deti, kričia do nich, pýtajú sa „čo si to spravil“, bijú ich za všetko, samé výčitky… no prestavte si že toto zažívate v práci. Ako vás bije váš šéf aj 5x za deň, samé výčitky, ponižovanie, krik a všetci kolegovia sa na vás musia pri tom ešte aj pozerať. Koľko by ste toho ako dospelý človek zvládli? A čo potom deti?
A čo telesné tresty? Keď spravíte chybu v práci, bije vás šéf? Vylepí vám po ústach len preto, lebo on je väčšia autorita ako vy, lebo ste si to za tú chybu zaslúžili? Zadok či ústa prebolia, ale jediný dôvod prečo to dieťa nabudúce nespraví bude strach, ktorý bude mať z vás. Nie preto, že by pochopilo následky svojich činov. Pred vami to už nespraví, ale pravdepodobne len pred vami.
Ak deti vidia, že rodičia vravia jedno a robia druhé, ak si rodičia nebudujú vzťah a dôveru, ale ju ničia, potom sa rodičia čudujú a pýtajú sa, keď deti v neskoršom veku utekajú z domu: „ no čo nepríde sa porozprávať, veď som jeho rodič…“
„Investujte do dôvery, nie do strachu.“
„ No čo sa to tu stalo? Si si mohol ublížiť, si v poriadku? Poď pomôžeš mi to upratať. A za tú rozbitú vázu budeš tento týždeň utierať večer riad, alebo budeš chodiť radšej celý týždeň vysypávať smeti?“
Je dôležité si uvedomiť, že deti sa nerodia dokonalé v zmysle, že po narodení vedia základy spoločenského správania, poznajú všetko čo vy a riadia sa tým. Ak dieťa maľuje a špiní koberec, odkiaľ to má vedieť, že sa to nemá, ako má vedieť, že ostane špinavý a vy to budete musieť čistiť? Buďte láskavý, ukážte mu ako má maľovať, naučte ho to, nech si to osvojí, buďte jeho učiteľmi.
„S láskou, prísne, spravodlivo a dôsledne.“
