To je častá otázka a niekedy aj rozpor manželov, aký postoj majú teda zvoliť.
Mamičky sú vo všeobecnosti benevolentnejšie, viac tolerujú a prehliadajú. Oteckovia, chcú dať všetkému systém a poriadok. Ako z toho von?
Dôležité je povedať, že deti, tak ako všetky mláďatá v prírode, sa učia napodobňovaním. Sledujú správanie svojich rodičov, napodobňujú ich hlas, intonáciu, pohyby ako aj iné verbálne a neverbálne prejavy. Čo si však najrýchlejšie osvojujú sú emočné stavy rodičov. Áno, deti emočne kopírujú svojich rodičov v jednotlivých situáciách. Znamená to, že sa neučia premýšľať ako rodičia, ale prežívať to, čo rodiča.
Druhým faktorom je, že si dieťa zhruba do 2 roku svojho života potrebuje vybudovať dôveru v svet, v lásku, naplnenie základných potrieb. Potrebuje cítiť a mať istotu, že keď je plienka mokrá, vždy príde niekto, kto sa sa postará. Keď je hladné, vždy príde tá super chutná továreň čerstvého mliečka. Keď sa cíti samé, vždy je tu niekto, kto ho objíme. Absencia pocitu bezpečia a dôvery v tomto veku môže viesť k precitlivenosti dieťaťa v neskoršom veku, ako aj v dospelosti.
Od tretieho roku začína dieťa viac menej premýšľať, nakoľko sa rozvinula analytická časť mozgu a začína sa pýtať to svoje obľúbené „prečo“. Je to obdobie, kedy skúša a hľadá hranice. Preto sa môže zdať ako neposlušné. No ono len hľadá, kde sú tie hranice, v ktorých je to pre neho stále ešte bezpečné. Ak dieťa dáva ruky na horúcu platničku, zákazy, príkazy, zastrašovanie vôbec nepomôžu. Ono nevie ešte prečo ich tam nedávať. Ono potrebuje tú skúsenosť. A vy môžete o túto skúsenosť toto „mláďa“ ochudobniť a nepripraviť ho na život alebo ho budete sprevádzať. Môžete zobrať ručičku a pomaly približovať k platničke až kým nebudete cítiť, že dieťa začína klásť odpor nakoľko už jeho podvedomie vie, že tu hrozí nebezpečenstvo. Dopriali ste skúsenosť a vaše dieťatko už nebude mať potrebu skúmať, prečo tam nemá ísť.
Možno už vnímate, kedy je výchova dôležitá a užitočná a akým spôsobom. Dôležité je si uvedomiť, že výchova je neustály proces. Aj keď nevychovávate priamo, tak vychovávate svojim príkladom. A ten je pre výchovu najdôležitejší. Otec by mal nastaviť hranice a matka v rámci nich láskavo pristupovať k dieťaťu. Nič nie je dobré a nič nie je zlé. Všetko je to o užitočnosti v správny čas. Vždy sa spýtajte, čo je pre dieťa dôležité práve v tento okamihu? Môj pokoj, to aby sedelo, to aby bolo ticho, to aby bolo poslušné? Alebo ho môžete pripraviť od mala na život sebavedomia, odvahy, zodpovednosti a pocitu, že svet je plný všetkého čo potrebuje. Samozrejme v správnej miere. 🙂
