Vo výchove je najdôležitejšia láska

Fíha tralala je škriatok, ktorý žije v knihe a deti ho milujú. Skrýva sa za ním dynamická umelkyňa Martina Jelenová, ktorá je najšťastnejšia, keď deti tancujú, čítajú, smejú sa a sú spokojné. K tým svojim – má dve dcéry – je naopak prísna, ale tvrdí, že práve Terezka a Eliška sú jej nekonečnou inšpiráciou a motorom, aj vo chvíľach, keď to nie je najľahšie.

S manželom máte „slobodné umelecké povolania“, ani jeden z vás nechodí na 8 hodín do kancelárie, ako sa ti darí skĺbiť vaše umelecké ambície s rodinným životom?

Vnímame to ako výhodu. Vieme si zorganizovať čas tak, aby sme to zvládli. V dni, keď nestojím na javisku, alebo netočím film, riadim naše vydavateľstvo, alebo píšem scenáre a podobne. Vtedy je s deťmi môj manžel, je to muž snov.

Máte dve dcéry, ktoré sú tvojou inšpiráciou, a práve na ne môžeš použiť citoslovce „fíha“. Hovorí sa, že vlastné deti sa snažíme pochopiť celý život a čo platí na jedného, nedá sa aplikovať na druhého. Ako je to u vás doma, aké sú tvoje deti a aká si mama?

Moje deti sú veľmi živé a nezbedné. Som prísna mama, niekedy až veľmi. Hovorí sa, že prvé tri roky od narodenia sú na výchovu najdôležitejšie. Na mojej prvorodenej dcérke Terezke už viem posúdiť, že sa oplatilo vydržať byť prísna. Eliška je osobnostne úplne iná a platia na ňu úplne iné výchovné praktiky. Myslím si, že samotná výchova je tá najťažšia vec na svete.

Čo je pre teba pri výchove najdôležitejšie?

Dieťa musí vedieť, že ak urobí niečo, čo mu bolo zakázané, tak musí za to niesť následky. Ľahko je určiť trest, ale ťažšie je ho zo strany rodiča dodržať. Ale nie je to iba o zákazoch. Vždy treba všetko riešiť láskavo. Dieťa musí mať istotu, že aj keď urobí niečo zlé, tak ho ľúbite a že mu odpustíte. Nesmie žiť v pocite, že robí stále niečo zlé. Z toho mi vyplýva: najdôležitejšia vo výchove je láska.

S divadlom ti aktívne pomáhajú rodičia, máš stabilný tím, manžel je bubeník a renomovaný muzikant. Hodnotí ťa? Pomáha ti? Ako sa vám darí skĺbiť pracovný a partnerský život?

Braňo je úžasný muzikant a dokonca aj výrobca bubnov. Veľmi mi pomáha doma s deťmi aj v práci. Bez neho by som nemala šancu robiť toľkým deťom radosť. Chvíľ, kedy sme sami, je naozaj ako šafranu, ale o to sme si vzácnejší.

Obe tvoje dcéry sú na divadle a hudbe „odchované“. Čo ich viac baví – tanec alebo spev?

Baví a zaujíma ich všetko. Obidve rady a krásne spievajú, Terezka chodí na flautu, ale provokujú ju aj ockove bubny v skúšobni. Eliška je menšia, ťažko ešte povedať, k čomu má bližšie, ale vidím v nej väčší herecký talent. Uvidíme, čo z nich vyrastie. Ja ich ale budem od herectva odhovárať. Je to veľmi krásna ale náročná práca.

Ako si prežívala materstvo a čo bolo na začiatku týchto ciest pre teba najkrajšie, najťažšie, najzaujímavejšie?

Najkrajší je ten pocit, keď túžite po bábätku s milovaným človekom a otehotniete. Najťažšia pre mňa bolo strata prvého dieťatka. Mala som mimomaternicové tehotenstvo. V jeden deň som zistila, že som tehotná a už večer som takmer umrela na vnútorné krvácanie. Ležala som na izbe so staršími ženami, ktoré už mali materstvá za sebou a počula z vedľajšej chodby plač novorodeniatok. Pýtala som sa, prečo som tu? Veď som mala byť tam! O to viac si vážim tie chvíle, keď sa mi narodili zdravé detičky.

Aké boli tvoje dcéry bábätká?

Úplne odlišné. Pri Terezke sme boli stále v strehu, všetko sme príliš riešili, chceli sme byť dokonalí rodičia. O Eliške sme takmer ani nevedeli. Od začiatku krásne spinkala celú noc, akoby vedela, že potrebujem pracovať a byť oddýchnutá. Keď na to takto spomínam, hneď by som chcela tretie!

Navonok to vyzerá, že si dokázala krásne zosúladiť rodinu, kariéru, konštantne prinášaš úsmev na tvár svojim, ale aj cudzím deťom… Máš nejakú výchovnú radu pre mamičky?

Nie. Rozhodne nie som „matka roka“, ktorá by mala rozdávať rady. To ja sama by som určite potrebovala v mnohých veciach poradiť.

Snažíš sa o to, aby deti čo najviac čítali?

Určite áno. Moje deti majú veľa knižiek a chcú, aby som im čítala. To je aj moje poslanie. Fíha je škriatok, ktorý býva v knihe. Celá moja tvorba, hoci je rôznorodá a plná pesničiek, je tvorená tak, aby motivovala deti k čítaniu kníh.

Triky, grify, čo ťa život naučil… ? Ako na plačúce dieťa, vzdorovité dieťa, ako doplniť trpezlivosť?

Veľkú dávku trpezlivosti by si mala nachystať každá matka. Ja mám takú zásadu: plačúce dieťa objímam, ak je ten plač opodstatnený. Spadlo, udrelo sa, je choré a podobne. Ak plače, lebo si vyžaduje niečo, na čo nemá nárok, tak to ignorujem rovnako ako vzdorovitosť. Na mňa hádzanie sa o zem ani dupanie nôžkou neplatí.

Okrem toho všetkého aj rada varíš, aké jedlá najradšej?

Varenie je asi jediná činnosť, ktorá ma v domácnosti naozaj baví. Rada si jedlá vymýšľam, stále varím niečo nové, podľa toho, čo mám doma. Moje deti sú biedni jedáci, majú pár obľúbených jedál, ktoré točím dokola. Takže varím dvojako, pre nás dospelých a pre dcérky zvlášť.

Pociťuješ rozdiely v stravovaní z čias, keď si ty bola dieťa a teraz, keď si mamou?

Moja mama je úžasná kuchárka, nikdy som nezažila, že by sa jej niečo nepodarilo. V jej kuchyni vlastne pokračujem aj ja, len k tomu pridávam potraviny, ktoré u nás neboli v dobe môjho detstva známe. Rozhodne pri každej práci platí, že cítiť, keď je to robené s láskou. To platí aj pri varení.

Ako si do svojho života, denne vydáš veľa energie, zakomponovala pitný režim?

Mám obrovskú nevýhodu, že nepociťujem smäd. Do pitia musím vyslovene nútiť. Od istej doby so sebou stále nosím fľašu na vodu a napĺňam si ju mojou obľúbenou dojčenskou vodou Lucka. A popíjam a dopĺňam po celý deň. Musím uznať, že sa cítim menej unavená, mám zdravšiu pleť, aj sa mi ľahšie darí udržiavať telesnú váhu. Počas predstavenia podávam veľký výkon a mám len jednu možnosť, kde sa môžem skryť a napiť. Vtedy sa nútiť nemusím.

Aké najdôležitejšie stravovacie a pitné návyky vštepuješ svojim dcéram?

Dávam im vyváženú zdravú stravu. Uprednostňujú ovocie pred zeleninou, ale verím, že z toho vyrastú a zachutí im aj tá. Najlepšie je všetko s mierou, primerane. Naše staré mamy podľa mňa varili dobre. Nemusíme sa teraz opičiť po inom druhu stravy. Naše plodiny, naše ovocie a zelenina. Alergie začali pribúdať, až keď sa otvoril trh s potravinami a začali k nám dovážať cudzozemské ovocie. Rozhodne odporúčam kuchyňu našich starých mám spojenú s dostatkom pohybu na čerstvom vzduchu.