Aktuálna autorská výstava maľby Mgr. art. Gabriely Doľackej sa zameriava na diela tematizujúce stereotypy rodovo podmieneného postavenia a úlohy ženy.
Doľacká sa opiera o vlastnú skúsenosť a pocity z prežívania takýchto situácií, čo ju privádza a motivuje k ironickým i sebaironickým reakciám na stereotypné očakávania ako všeobecný spoločenský fenomén.
Gabriela Doľacká je bytostná figuralistka a veľmi zručná a pozorná kresliarka. Jej kresby majú nielen charakter prípravných štúdií pre výsledné maľby, ale sú aj zachytením ďalších variácií zvolenej témy a môžu fungovať nezávisle a samostatne. Dôraz na líniu sa prejavuje aj v maľbe, ktorá priestor obrazu nielen organizuje, ale spolu s farbou a rukopisom dodáva kompozíciám potrebnú dynamiku. Celá tvorba je charakteristická expresívnym prejavom.
Všeobecne možno povedať, že autorka sa už od doby štúdia a po skončení školy okrem iných námetov pomerne koncentrovane zaoberá sociálno-kritickými a etickými témami. Na jednej strane sa sústreďuje na postavenie a stratégie jednotlivca v komplikovanej spoločnosti, pričom rieši otázky pokrytectva, pretvárky, falošnej či nepriznanej identity ako všeobecne existujúceho a aj akceptovaného javu v spoločnosti. Na druhej strane sa zameriava na otázky vzťahov jedinec vs. skupina. Túto líniu reprezentujú skupinové figurálne kompozície pri rôznych organizovaných aktivitách. V nich nastoľuje otázky manipulácie rôzneho druhu; od rodovej cez ideologickú alebo inštitucionálnu až po manipuláciu (aj novými) médiami. Často sú predmetom zobrazenia práve deti ako najohrozenejšie objekty takéhoto ovplyvňovania. Práve táto druhá línia je predmetom aktuálnej výstavy; z autorkinej tvorby sme vybrali skupinové kompozície, v ktorých reaguje na rodové stereotypy a spoločenské očakávania týkajúce sa žien.
Na prezentovanú kolekciu môžeme nazerať a interpretovať ju niekoľkými spôsobmi. V Doľackej maľbách z poslušných dcéreniek napriek všetkému vyrastajú čajoris – baletky, ale i čajoris – playgirls alebo rebelky, aktivistky ako Pussy Riots. Avšak Doľacká sama, hoci s rebelantskou dušou, nie je tak celkom typom programovej feministickej aktivistky a bojovníčky za ženské práva. V obrazoch sa terapeuticky vyrovnáva so svojou vlastnou skúsenosťou. Napríklad z obdobia dlhodobej materskej „dovolenky“ spojenej s prežívaním sociálnej izolácie a s pochybnosťami samej o sebe. S úvahami o tom, ako ju jej okolie vidí, aké úlohy pre ňu projektuje, aké miesto jej prisudzuje a čo od nej očakáva. S pocitom, že ako žena, manželka, matka sa stáva objektom konkrétnych očakávaní, bez ohľadu na svoje osobné predstavy, schopnosti, vzdelanie či potrebu sebarealizácie. Doľacká má však vzácnu schopnosť nadhľadu samej nad sebou, takže seba a svoju situáciu ironizuje až paroduje, čo jej umožňuje nepodliehať stereotypom, nerealistickým obrazom a idealizovaným vzorom, ktoré sú len sociálnym produktom. To jej dovoľuje zachovávať si odstup, nevnímať svoju pozíciu fatálne. Ba práve naopak, pri výchove svojich dcér sa vymaniť zo stereotypu ružového imperatívu.
Mgr. art. Gabriela Doľacká (1988, Kladzany, okr. Vranov) https://www.instagram.com/gabriela_dolacka/
V roku 2008 absolvovala odbor propagačná grafika na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach. V štúdiu pokračovala na Akadémii umení v Banskej Bystrici na Katedre maľby v ateliéri doc. Štefana Balázsa, ktoré ukončila magisterským titulom v roku 2015.
Už počas štúdia sa zúčastňovala spoločných výstavných projektov mladých umelcov, napr. Mladé kone I. (Trebišov 2013), 75 mladých výtvarníkov zo SR, ČR, HU, PL, RO, RU, BLR, IND a USA (Piešťany, 2013). Po skončení školy vystavovala v Prahe na kolektívnej prehliadke deviatich absolventov AU Banská Bystrica (Po Banskej Bystrici, 2017), v Galérii umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi v rámci interpretácie expresívnej figurálnej maľby v dielach deviatich mladých východoslovenských výtvarníkov (Krivé zrkadlo, 2017) a v Galérii Rumanský Art Centre v Liptovskom Mikuláši na výstave reflektujúcej tvorbu troch mladých umelcov pochádzajúcich z tohto mesta alebo tu pôsobiacich (LM3P, 2019)
Gabriela Doľacká aktuálne žije a tvorí v Liptovskom Mikuláši. Venuje sa maľbe, ale v jej práci dôležité miesto zohráva aj kresba.
Kurátorka výstavy: Zuzana Gažíková
Inštalácia výstavy: Andrea Kapráliková, Zuzana Gažíková, Michaela Urbanová
Vizuál: Eva Dudzíková
Sprievodné programy: Petre Feriancová Baldovičová, Zuzana Hrušková, Andrea Kapráliková
Zdroj: www.sng.sk