Plač dieťaťa ako nástroj dosiahnuť to svoje ako správne reagovať a stanoviť hranice?
½ roka – 2 roky:
Plač má veľa významov, u malých detí, ktoré ešte nevedia rozprávať je znakom toho, že niečo nie je v poriadku. Ich pohodlie je narušené a oni potrebujú starostlivosť a navrátenie tejto fyzickej alebo emočnej pohody. Ak patríte medzi rodičov, ktorí si uvedomujú dôležitosť budovania dôvery, o ktorej bola reč v minulých článkoch, určite vás zaujme znaková reč pre počujúce batoľatá. Dieťa už v období 1. roka sa vie naučiť 100 znakov, ktorými vám dá jasne najavo, či potrebuje mlieko, či ho bolí bruško, či je smädné, alebo sa bojí. Ušetríte seba od trápenia, keď sa pýtate: „ čo tomu dieťatku je, prečo plače?“ a ušetríte trápenie aj vášmu dieťatka stresujúcim pocitom nepochopenia, opustenia či nenaplnenia. V tomto období je dôležité si vybudovať emočné a citové základy.
2 roky – 8 rokov
Približne od 2. roku deti objavili svet nekonečných otázok typu „prečo?“. Ich analytické myslenie sa prebúdza a začínajú uvažovať, porovnávať a chápať. Rovnako dôležité je v tomto období určovať hranice primeraným spôsobom. Kým do teraz ste budovali emočnú zložku hlavne zo strany matky, od teraz nastupuje „tvrdá“ ruka otca. Musí byť však spravodlivá. Rodičia musia byť za jedno a mamičky musia trošku upustiť pred ochranou a umožniť aj manželovi, aby uplatnil svoje modely výchovy. Je veľmi dôležité v tomto období určovať správne hranice.
Skúste si predstaviť, že chcete objať svoje dieťa. Čo fyzicky robíte? Pravdepodobne naťahujete ruky a vlastne ukazujete svojim deťom, že vo vašom náručí je zóna bezpečia a lásky. Už rukami ste vymedzili, že táto zóna je najintenzívnejšia práve medzi pravou a ľavou rukou. Vymedzili ste hranice. A presne rovnako to teraz potrebujú vedieť vaše deti aj v iných oblastiach života. Potrebujú hranice, aby vedeli, odkiaľ pokiaľ je to pre nich bezpečné. Čo ešte môžu a čo už nie, kde je to bezpečné, a kde už nie. Do akej výšky môžu liezť a do akej už nie. Do akej miery je užitočné byť na tablete, a kde je to už návykové. A samozrejme, často môže prichádzať plač, ako nástroj, ktorý sa pokúša tieto hranice rozšíriť alebo úplne zrušiť.
Určte si spoločne ako manželia, ako v jednotlivých prípadoch budete postupovať, aké hranice nastavíte a buďte dôslední. Plač vás nesmie obmäkčiť. Práve vaša dôslednosť dá vašim deťom pocit dôvery vo vás, budú si vás časom vážiť a rešpektovať. Dáte im do života oveľa viac, ako to čo dosiahnu chvíľkovým potešením a vy stratíte všetku svoju rodičovskú autoritu a moc. Až časom zistíte aký máte kľud s deťmi, keď uvidíte deti, ktoré sa v 10. rokoch hádžu o zem, bijú svojich rodičov, sú agresívne voči deťom a pod. Vtedy oceníte aj vy dôslednosť svojej výchovy.
8 – 15 rokov
Ak ste boli dôslední, v tomto období by sa už plač mal prejavovať v minimálnej miere. Začínate svoje deti viac zapájať do rodinných povinností, ale aj rozhodnutí. Postupne sa začínajte pýtať svojich detí na ich názor, ako by to spravili, čo si o tom myslia a vyjdite im v ústrety. Opäť si získate ich rešpekt a autoritu. Keď ucítia, že im dôverujete a vychádzate v ústrety, aj oni budú to isté robiť voči vám. Až v tomto veku je to vhodné. Začnite od drobných nepodstatných vecí. Opäť je dôležité dôslednosť, ak si niečo vybrali samé, treba ich naučiť veci dokončovať a byť za ne primerane zodpovedné.
Od 15 rokov
Deti sa snažia odpútať od všetkého čo sa naučili, od všetkých rodinných systémov a tradícií. Nie preto, aby to nerobili, ale preto aby sa osamostatnili. Toto je dôležité si uvedomiť. Osamostatnenie má tiež svoje hranice, aby dieťa neskĺzlo do spoločnosti rovesníkov, ktoré prenastavia extrémnym správaním osobnosť vášho dieťaťa. To čo ste ich za 15 rokov naučili, na to nikdy nezabudnú. Preto je vhodné ich podporovať v športe, záujmových krúžkoch či činnostiach, ktoré dávajú deťom významnú mieru slobody, ale zároveň to má pre ich osobnosť povzbudzujúci, vzdelávací a podporný charakter.
