Máte doma precitlivené dieťa a neviete si rady? Odborníci z MEDANTE radia ako sa k tomu postaviť.
Precitlivenosť detí, iným slovom hyperstázia, môže byť zapríčinená niekoľkými faktormi. Pod jej vznik sa môže podpísať ako genetika, tak epigenetika, ale aj obdobie počas tehotenstva, kedy mohlo na priebeh vývoja vplývať, ako strava, tak emočné prežívanie mamičky.
Precitlivenosť sa môže u detí, ktoré majú syndróm zvýšenej senzibility, prejavovať obrannými reakciami na svetlo, zvuky alebo aj chute. Pri OCD (obsedanto-compulzívnej poruche) to môžu byť rôzne rituály, ktoré dieťa sprevádzajú počas dňa.
Netreba však robiť žiadnu paniku, treba sledovať intenzitu prejavov a ich hĺbku a porovnať to zas o nejaký čas. Ak má dieťa svoje prejavy precitlivenosti v troch alebo piatich rokoch, ešte to nie je problém, problémom sa môže stať v ôsmich rokoch. Vo väčšine prípadov tieto prejavy časom odídu samé.
V prípade, že už máte staršie dieťa a badáte aj po dlhšej dobe prejavy precitlivenosti alebo vám to potvrdili priamo Centrách pedagogicko-psychologických služieb, kde vám spravia diagnostiku, veľmi dôležitou súčasťou je práca s rodinou.
Pri precitlivených deťoch treba postupne nastaviť hranice, ak chybou bola príliš veľká benevolentnosť vo výchove. Rodina potrebuje mať svoje zvyky, svoje každodenné rituály. Na druhej strane príliš usporiadaný rodinný život plný zákazov, príkazov, noriem a nariadení vedie k chladným vzťahom a tiež k precitlivenosti.
Deti netreba trestať a určite neodporúčam používať otázku typu „prečo?“ Užitočnejšie je sústrediť pozornosť na danú situáciu, ako na osobu a rozprávať sa o tej situácii. Vtedy môžete použiť otázky typu „ ako sa to stalo?“. Ak sa tak nestane riskujete prejavy porúch, ktoré môžu prerásť až do asociálneho správania od nerešpektovania autorít, po ničenie majetku, či ubližovania na zdravý iným ľudom.
Jedným z dôležitých faktorov ako predchádzať precitlivenosti je výchova. Už v prvom roku života je nesmierne dôležité dať dieťaťu pocit dôvery. Dieťa musí získať tento pocit, aby mohlo ľahšie fungovať v ďalších fázach svojho života. Je veľmi prospešné mu dať pocit dôvery, že keď je hladné, že svet je miesto, kde sa môže kedykoľvek najesť, že keď sa bojí, vždy je tu niekto, kto ho ochráni a pod. Práve nezvládnutie prvého roku života a nepochopenie tejto fázy je veľmi častým dôvodom precitlivenosti. Niekedy v tejto fáze, najmä muži, chcú vychovávať dieťa k samostatnosti, nechávať ho samé spať, neísť za ním hneď, keď plače a podobne. Táto fáza je dôležitá, ale v inom časovom období vývoja dieťaťa.
Práve drobná edukácia, či drobné odporúčania v oblasti výchovy detí môže mať zásadný vplyv na vzťahy, kvalitu vzťahov a ich hĺbku, ako aj prosociálne zručnosti detí v neskoršom veku. Práve z týchto dôvodov je užitočné navštíviť mentálnych koučov alebo terapeutov, ktorí vám v tom ľahko pomôžu.