Ukážkové dialógy a situácie, ako s tínedžermi hovoriť, aby slová dospelých brali vážne. Nechýbajú rady, ako tínedžerom načúvať, aby v dospelých videli partnera, a nie nepriateľa. Konkrétne modelové scénky, pragmatické odporúčania, ako sa vžiť do ich pocitov, či potrestať alebo nepotrestať, ako riešiť problémy so sexom a drogami.
Možno ste sa aj vy zvykli posťažovať, keď ste mali bábätko alebo malé dieťa, že koľko máte starostí…a poriadne nespáva, musíte k nemu vstávať niekoľkokrát za noc…a ostatní vám vraveli: „Užite si ich, kým sú také malé.“ či to staré známe „Malé deti, malé starosti. Veľké deti, veľké starosti.“ Rodičia s tínedžermi vedia svoje a niekedy sa cítia ako na inej planéte. Akoby sa jedného pekného dňa zmenilo vaše milé dieťa na protivného a tvrdohlavého cudzinca, ktorý len hundre, kritizuje, s ničím nie je spokojný, vzdoruje vašim pravidlám a odmieta vaše hodnoty.
Ak toto zažívate alebo sa ten čas blíži, rozhodne si vezmite na pomoc knihu Ako hovoriť, aby nás tínedžeri počúvali. Názov vystihuje obsah – v knihe nájdete ukážkové dialógy a situácie, ako s tínedžermi hovoriť, aby slová dospelých brali vážne. Nechýbajú rady, ako tínedžerom načúvať, aby v dospelých videli partnera, a nie nepriateľa. Konkrétne modelové scénky, pragmatické odporúčania, ako sa vžiť do ich pocitov, či potrestať alebo nepotrestať, ako riešiť problémy so sexom a drogami.
Autorky využívajú svoje skúsenosti zo seminárov s rodičmi a ich dospievajúcimi deťmi. Kniha sa rýchlo stala svetovým bestsellerom práve pre to, ako je napísaný: žiadna teória, prázdne slová, ale názorný a zrozumiteľný návod, ako vychádzať s tínedžermi.
Samozrejme, neexistujú žiadne čarovné slovíčka, ktoré by fungovali na každého tínedžera a v každej situácii. Aj preto autorky uvádzajú viaceré spôsoby ako komunikovať. Základným článkom všetkých uvedených príkladov je však rešpekt.
Tak napríklad…
- Namiesto rozkazov popíšte problém. Príkazy v tínedžeroch často vyvolávajú nevôľu a odpor. Keď problém popíšete, zapojíte tínedžera, aby sa podieľal na jeho riešení.
- Keď sme nahnevaní, niekedy zaútočíme na tínedžerov niečím, čo ich môže ponížiť. Výsledok? Buď sa dajú na ústup alebo začnú protiútok. Keď však povieme, čo cítime, je pre naše deti jednoduchšie nás poslúchnuť a byť nápomocný.
- Keď dieťa z niečoho obviníme (ten sveter si úplne sprala), zvyčajne sa začne brániť. Radšej im podajme informáciu jasne a s ohľadom, oveľa lepšie vezmú na vedomie, čo je treba urobiť (hmm, lepšie je najskôr sa pozrieť na štítok, až potom hodiť sveter do práčky…“
- Mnoho tínedžerov reaguje na vyhrážky otvoreným odporom alebo demonštratívnym splnením (toto tričko si nedáš, inak nikam nejdeš – ok, tak nikam nejdem!). Máme väčšiu šancu, že s nami budú spolupracovať, ak im ponúkneme možnosť, ktorá vyhovuje aj nám, aj im (chodia tam ľudia slušne oblečení…skús si dať iné tričko, alebo aspoň vestu, aby sa zakryla tá diera – neprezlečiem sa, je to moje obľúbené tričko, ale kde je tá vesta?)
- Tínedžeri prestávajú pri dlhšej prednáške vnímať, radšej buďte stručný a konkrétny, aby ste chytili ich pozornosť.
Takýchto príkladov a rád je v knihe Ako hovoriť, aby nás tínedžeri počúvali nespočetne veľa. Dozviete sa tiež o tom, ako pokarhať, ale netrestať. Ako dosiahnuť, aby naozaj spolupracovali. A ako vyzerá metóda piatich krokov, ktorou dosiahnete spoločné riešenie problémov.