31. marec 2020 / Meniny má Benjamín

Národný park Poloniny

Územie národného parku ukrýva mnoho tajomných a unikátnych miest, vedú ním zaujímavé turistické trasy a cykloturistické trasy Karpatskej magistrály.
Národný park Poloniny

Územie národného parku ukrýva mnoho tajomných a unikátnych miest, vedú ním zaujímavé turistické trasy a cykloturistické trasy Karpatskej magistrály. Kultúrnohistorickú ponuku  zastupuje predovšetkým jedinečná drevená architektúra kostolíkov východného obradu.

  • Tri poloninské cerkvi (Topoľa z roku 1620, Ruský Potok z roku 1740, Uličské Krivé z roku 1718) spája modrý turistický Chodník ikon. Trojdielne zrubové stavby na kamennom základe prikryté šindľovou strechou s vežami sú stavané bez použitia jediného klinca. Bohatá a cenná je ich vnútorná výzdoba, ktorej centrálnu časť tvoria ikonostasy.
  • Beskydský panteón – symbolický cintorín významných osobností spod Polonín na „jalovskej križovatke“ je miesto, ktoré si pripomína ľudí, ktorí v tomto kraji žili, pracovali, tvorili, alebo len ním prechádzali a zanechali tu svoje stopy (A. Duchovnič, J. Kolinčák, M. Pustaj, P. Lodij, F. Hlavatý, E.E. Kisch, L. Mňačko, I. Ignatij).
  • Lákavý je pohľad na 311 ha trblietavej vodnej hladiny najväčšej slovenskej vodnej nádrže na pitnú vodu z drevenej vyhliadky nad cestou. Starinu obklopujú mohutné, vznešené hory, v ktorých sa kedysi ukrývali dediny –  v 80. rokoch 20. storočia z dôvodu jej výstavby vysťahované (Starina, Dara, Zvala, Ostružnica, Smolník, Veľká Poľana, Ruské).
  • V súvislosti s výstavbou novej štátnej cesty Stakčín – Ulič v 80. rokoch 20. storočia boli v miestach nad Starinou odkryté skalné steny – dnes ukážka karpatského flyšového pásma. Striedajúce sa vrstvy pieskovcov a sivých až čiernych ílovcov (flyš) odhaľujú podmienky vzniku týchto sedimentov v hlbokomorskom prostredí. Kľúčom k pochopeniu ich vzniku sú tri informačné tabule Geologickej náučnej lokality Dara .
  • Spádová dedina Ulič ponúka dva náučné chodníky – prírodovedno-ochranársky Náučný chodník Miroslava Poliščuka s úžasnými výhľadmi na ukrajinské i poľské poloniny a Školský náučný chodník K Mergancovmu kameňu vedúci pod PR Uličská Ostrá. Lákadlom je unikátna Minigaléria drevených kostolíkov umiestnená v historickom parku tvorená 8 replikami cerkví tohto regiónu v pomere 1:10.
  • Osobité nárečie Rusínov žijúcich v tomto kraji návštevníkom približuje Rusínsky slovník pod holým nebom – areál, ktorý zatraktívňuje Topoľu, Ulič a Novú Sedlicu hravou formou vysvetľuje niektoré rusínske slová, výroky i príslovia.
  • Turisticky lákavé miesto predstavuje Riaba skala (Jarabá skala), kde sa pravdepodobne v postglaciálnom období odtrhol horský svah a vznikla skalná stena s obnaženými flyšovými sedimentmi pieskovcov a ílovcov. Významnou súčasťou tejto národnej prírodnej rezervácie s výmerou takmer 360 ha sú horské lúky – poloniny a pralesovité spoločenstvá – súčasť svetového prírodného dedičstva. Źltý turistický chodník, ktorý toto jedinečné územie sprístupňuje verejnosti, vedie z Novej Sedlice cez Lúku Medovej baby. Takto tajuplne sa miesto nazýva podľa Žofie Maťašovskej – jednoduchej, skromnej ženy, ktorá tu žila a preslávila sa včelárčením. Spomienkou na ňu sa stala 7-metrová drevená plastika.
  • V samotnom najvýchodnejšom cípe Slovenska, obklopená Poľskom a Ukrajinou, na ploche viac ako 760 ha, sa rozprestiera NPR Stužica – najväčší slovenský prales. 300-ročné jedle vysoké 50 metrov rastú vedľa dominantných 150 až 200-ročných bukov. Svoje zastúpenie tu majú aj cenné listnáče ako jaseň, brest a javor. Územie je súčasťou svetového prírodného dedičstva Karpatské bukové pralesy. Červený turistický chodník stúpa do výšky 1210 m n.m. ku Kremencu – najvyššiemu vrchu národného parku, kde sa stretávajú hranice Slovenska, Poľska a Ukrajiny.
  • Dedina Osadné je bránou medzinárodného lesníckeho náučného chodníka Udava-Solinka vedúceho na slovensko-poľskú hranicu. Tam dodnes premáva historická bieščadská úzkokoľajka z roku 1898. Trasa prechádza okrajom PR Udava s výnimočnými hodnotnými lesnými spoločenstvami, ktoré sa dostali do Zoznamu svetového prírodného dedičstva. Raritou obce je na Slovensku jedinečná krypta vojakov z I. svetovej vojny s 1600 ostatkami pod pravoslávnym chrámom.
  • Ruské sedlo (797 m n.m.) leží na hlavnom hrebeni Bukovských vrchov a prechádza ním slovensko-poľská štátna hranica. V minulosti tadiaľto viedla stará obchodná cesta z Uhorska do Poľska, známa ako Ruská cesta – Porta Rusica stavaná v rokoch 1861-65. Asi 4-kilometrový úsek sa zachoval dodnes ako technická kultúrna pamiatka. Za čias II. svetovej vojny priesmyk slúžil ako oficiálny nemecko-maďarský hraničný priechod. Trasa chodníka prechádza popri PR Šípková, míňa monumentálny pomník Osloboditeľom obce Ruské či zaniknutú obec Smerekovicu.
  • Súčasťou územia sú pamätníky a miesta, ktoré pripomínajú krvavé boje. Nad zaniknutou dedinou Veľká Poľana na hore Predný Hodošík vo výške 825 m n.m sa nachádza najvyššie položený cintorín z I. svetovej vojny na Slovensku. Odpočíva tu 2 200 vojakov. Boje počas II. svetovej vojny pripomínajú zachovalé bunkre a protitankové zátarasy – súčasť Arpádovej línie, ktorú budovala maďarská armáda v rokoch 1939-44. Nachádzajú sa v Uliči vo svahoch Nastastu.
  • Poloniny – najtmavšie miesto Slovenska. Nočná obloha si tu zachovala svoju prírodnú podobu. Podobných miest na svete je už veľmi málo. Aj preto im patrí „prívlastok“ Park tmavej oblohy, o ktorom hovoria informačné tabule v obciach (slávnostne vyhlásený 3.12.2010).
  • Najvýchodnejším slovenským „domom“ je Informačné stredisko národného parku v Novej Sedlici. Poskytuje informácie návštevníkom, priestor na mnohé ochranárske podujatia, súťaže, konferencie, prednášky či semináre, slúži na vedecké účely, poskytuje možnosť ubytovania. Interiér je doplnený plastickými mapami, informačnými tabuľami, malou expozíciou živočíchov. Zbierka drevín či ojedinelá skamenelina červa spred 25 miliónov rokov sú atraktívnymi doplnkami jeho príjemného prostredia.
Galéria
Komentáre