Keď v Bratislave konečne na Troch kráľov napadol sneh, Bratislavčania zobrali Kolibu útokom. Nepomohlo ani varovanie mestskej časti Nové Mesto aby sa vyhýbali miestam s vysokou koncentráciou ľudí. Svojimi autami tak zaplnili toto obľúbené rekreačné miesto, až mestská polícia musela začať odkláňať autá naspäť do mesta.
Situácia so zhlukovaním ľudí na najobľúbenejších výletných miestach sa v Bratislave pravidelne opakuje, napriek tomu, že mesto má to šťastie, že sa rozprestiera na úpätí Malých Karpát a na oboch brehoch Dunaja a teda nemá núdzu o zeleň a výletné ciele.
Štyri tipy na miesta, kde nenarazíte na davy ľudí:
1. Bufet na konci sveta – Názov tohto mierne ošuntelého bufetu presne vystihuje pocit, ktorý budete mať, keď k nemu dorazíte, napriek tomu, že budete len pár kilometrov od centra mesta.
K mieste zvanom Jegeneš, kde sa bufet nachádza, sa dá dostať viacerými turistickými trasami. V čase, keď je povolené ísť do prírody v Bratislave len v rámci územia mesta, peších turistov sem zavedie modrá značka z Vlčieho Hrdla v Podunajských Biskupiciach (13,2 km, 3,19 h).
Inak sa sem dá ísť po modrej aj z Kalinkova (8,5 km, 2: 08 h) alebo po žltej z Rovinky (4 km, 1 h). Dá sa tam dostať aj autom, bicyklom ako aj mestskou hromadnou dopravou, no linka č. 79 sem jazdí len päť krát cez pracovný deň a tri krát cez voľný deň.
Modrá značka vedie popri Dunaji a tak cestou môžete obdivovať vodné vtáky a lužné lesy, alebo sa kochať prírodou niekoľkých chránených území s piatym (najvyšším) a štvrtým stupňom ochrany cez ktoré turistický chodník prechádza.
V bufete, ak budete mať to šťastie a bude otvorený, si nechajte zabaliť vynikajúci držkový či hovädzí guláš, zemiakové placky zo skutočných zemiakov alebo domáci koláč, presne taký, aký by ste dostali od svojej babičky.
2. Rusovský park – Vďačným miestom na prechádzku je aj park pri kaštieli v Rusovciach, ktorý aktuálne prechádza revitalizáciou. Takmer rok trvajúce arboristické práce, ktoré pripravili „pôdu“ pre návrat parku do podoby z čias posledných majiteľov kaštieľa Lónayovcov, sú už ukončené a tak by pobyt v parku mal byť už bezpečný.
Za obdiv stojí hlavne asi stovka platanov, ktoré tu rastú, či takzvané žijúce torzá stromov. V súčasnosti je ako park chápaný len priestor okolo kaštieľa po Rusovský kanál.
Poprechádzať sa však dá aj v divokejšom priestore za kanálom rozprestierajúcim sa až k Rusovským jazerám, s ktorým kedysi tvorili jeden celok. Dodnes tu vidno stopy pôvodných úprav ako sú cestičky či druhové zloženie porastov.
V súčasnosti je táto časť chráneným územím. Občerstvenie si môžete kúpiť v kaviarničke Sankt Vitus Kaffee netradične umiestnenej v budove kostola stojaceho na okraji parku pri hlavnej ceste.
3. Vinohradmi k opustenému kameňolomu – Túlať sa dá, ďaleko od hlučného davu, aj vinohradmi rozprestierajúcimi sa na úpätí Malých Karpát.
Stačí vybehnúť Sliackou ulicou do oblasti zvanej Ahoj a vydať sa niektorou z ciest vedúcich medzi vinohradmi. Len rešpektujte, že sa nachádzate na súkromných pozemkoch, o ktoré sa s láskou starajú vinohradníci a do samotných vinohradov nevstupujte. Ak vystúpate dostatočne vysoko, mesto uvidíte pod sebou ako na dlani.
Alebo sa vydajte Račanským vinohradníckym chodníkom, ktorý vás prevedie nielen račianskym vinohradníckym chotárom, ale aj históriou pestovania hrozna a dorábania vína v tejto oblasti. A vínko si môžete kúpiť napríklad vo vinotéke v Rači na Detvianskej ulici oproti cintorínu.
Betónová cesta vedúca cez opustené vinohrady nad železničnou traťou za internátmi Mladá garda, vás zas dovedie k opustenému Rösslerovmu lomu. Až do polovice minulého storočia sa tu ťažil kameň na dlažbové kocky, pätníky a míľniky, ktoré ešte v hojnom počte nájdete v Bratislave.
Dnes priemyselnú minulosť tohto miesta pripomínajú len zvyšky stavieb využívaných pri ťažbe. Lom je od roku 1990 chránenou prírodnou pamiatkou zaujímavou z geologického hľadiska. Miestny kameň hojne obsahuje lupene svetlej a tmavej sľudy trblietajúcej sa na slnku.
4. Popri bývalej železnej opone na petržalskej strane Dunaja – Pre tých skoršie narodených môže byť prechádzka popri bývalej železnej opone na petržalskej strane Dunaja návratom v čase.
Len teraz na nich počas prechádzky po ceste kedysi vyhradenej výlučne pre pohraničníkov už nikto nebude strieľať tak ako to bolo pred rokom 1989. Skôr úzka asfaltová cesta, dnes súčasť cyklistickej trasy EuroVelo číslo 13, Cesta železnej opony, vedie spod Mosta Lafranconi najprv lužným lesom popri Dunaji.
Využite niektorý z chodníčkov odbočujúcich do prava a nechajte sa zaviesť až na štrkové pláže na brehu rieky a pokochajte sa neobvyklým výhľadom na mesto. Tesne pri rakúsko-slovenskej hranici sa cesta skrúca do ľava a vedie až k rakúsko-slovenskému hraničnému priechodu Berg.
Po ceste miniete niekoľko zachovalých vojenských bunkrov, ktoré patrili do pevnostného systému postaveného len chvíľu pred tým, ako nacistické Nemecko začalo druhú svetovú vojnu.
Jeden z nich, bunker Lány, je vďaka nadšencom-dobrovoľníkom zrekonštruovaný a nachádza sa v ňom múzeum.
To je však z dôvodu lockdownu zatvorené. Pozrieť si tak môžete len v exteriéri vystavené protitankové prekážky, takzvané „kugelstandy“ či ďalšie exponáty. K bunkru sa dostanete odbočkou, ktorá sa nachádza pár metrov od kópie úseku samotnej železnej opony.