Niektorí ľudia obchádzajú kontajneri na triedenie odpadu a všetky smeti hádžu do komunálneho odpadu. Dôvodom je nedôvera v recyklačným proces, ako aj mýty o separácií, ktoré ľudí odrádzajú od triedenia odpadu. Výsledkom je to, že Slovensko je skládkovou veľmocou, zatiaľ čo chýbajú použité sklenené fľaše na výrobu nového obalového materiálu.
- Všetky odpadky sa zmiešavajú a končia na skládke
Načo hádzať papier do modrého kontajnera, plast do žltého a sklo do zeleného, keď aj tak všetko skončí na jednej skládke. Táto úvaha sa vynára u mnohých z vás, najmä pokiaľ zbadáte smetiarské auto, do ktorého vysypávajú zelený, žltý a modrý kontajner zároveň. Nákladné vozidlá odvážajúce smeti však môžu byť viaczložkové, a majú niekoľko oddelených zásobníkov, do ktorých sa sypú jednotlivé druhy vytriedených odpadov. Tie následne slúžia ako zdroj pri výrobe nových materiálov. „Použité sklenené fľaše či potravinárske obaly nepovažujeme za odpad, ale za zdroj, pretože nové sklenené obaly môžu obsahovať až 90 percent použitého skla, pokiaľ budú ľudia na Slovensku hádzať použité sklo do zelených kontajnerov. Pri recyklácii navyše sklo nestráca žiadne svoje pôvodné vlastnosti,“ vysvetľuje Juraj Golej, environmentálny inžinier.
V Bratislave ako dôkaz vyrobili začiatkom mesiaca z odpadov na plasty 58 000 nových vriec. „Ešte stále sa stretávame s domnienkami obyvateľov, že všetko končí na jednej kope a triedenie odpadu nemá zmysel. Z odpadu, ktorý bratislavské domácnosti správne vytriedili do žltého kontajnera alebo vreca, sa vyrobili recyklované vrecia na odpad,“ konštatuje Zuzana Balková z organizácie na Odvoz a likvidáciu odpadu (OLO) s tým, že recykláciou plastového odpadu boli vyrobené aj modré a žlté vrecia určené na vrecový zber triedeného odpadu využívané rodinnými domami.
- Fľaše či obaly musím pred vyhodením dôkladne umyť
Nechce sa vám umývať použité sklenené nádoby pred vyhodením a preto ich radšej hádžete do komunálneho odpadu? Robíte obrovskú chybu. Použité sklenené fľaše a obaly nie je nutné pred vyhodením čistiť. „Vyzbierané vyhodené sklo nechávame v rámci technologického postupu odležať v našom sklade črepov, kde biologická zložka, ľudovo povedané, vyhníva. Následne črepy spracovávame v našej technológii,“ vysvetľuje Boris Sluka, generálny riaditeľ spoločnosti, ktorá na Slovensku pôsobí ako jediný recyklátor obalového skla.
Rovnako to platí aj pri plastových fľašiach a obaloch, pokiaľ nie sú plné tekutín, resp. neobsahujú hrubé zvyšky potravín či kozmetiky. V takom prípade môžu znečistiť aj ďalší vytriedený odpad. „Ten nie je vhodný na recykláciu, a preto putuje rovno na skládku alebo do spaľovne,“ hovorí Katarína Kretter z organizácie zodpovednosti výrobcov Envi-pak.
V prípade PET fliaš a plechoviek, ktoré je možné v rámci zálohového systému vrátiť je potrebné vyliať nádobu a zachovať jej pôvodný tvar. Po vhodení fliaš/plechoviek do stroja, vyjde lístok zo sumou, ktorú vám následne vyplatia na pokladni, prípadne odčítajú od sumy vášho nákupu.
- Komunálny odpad je na konci dňa aj tak vytriedený
Niektorí ľudia si myslia, že jednotlivé zložky komunálneho odpadu, ktoré sa dajú recyklovať sú, prv než sa dostanú na skládku ešte vytriedené. Nie je to však pravda. Pokiaľ ľudia hádžu plasty, papier, či sklo do komunálnych kontajnerov, tak je tento materiál pre recykláciu navždy zatratený. Použité obaly vyhodené do komunálneho odpadu putujú následne na skládku odpadu alebo do spaľovne. Napríklad sklo sa na skládke nerozkladá a nie je možné ho ani zlikvidovať spálením. „Vo všeobecnosti platí, že čím viac recyklovateľných zložiek objemovo vytriedime, tým menej je zvyškového nerecyklovateľného odpadu, ktorý musí byť zneškodnený na skládkach alebo v spaľovniach,“ hovorí Beáta Baranová z Katedry ekológie FHPV Prešovskej univerzity v Prešove.
- Pri recyklácii sa spotrebuje viac energie, než sa ušetrí.
Načo mám separovať odpad, keď samotná recyklácia je nákladnejšia ako výroba nového produktu. Takáto téza je nepravdivá a vyvracia ju viacero odborníkov. Napríklad výroba nového skleneného obalu z použitého skla šetrí prírodné zdroje, vyžaduje menej energie a zároveň emituje nižšie emisie CO2 ako produkcia z primárnych surovín. „Obalové sklo sa snažíme vyrábať v prvom rade z vyhodených sklenených fliaš alebo obalov, výroba je tak ekologickejšia a uhlíková stopa výrazne nižšia. Pridaním každých 10 percent črepov do vsádzky, šetríme približne 3 percentá energie a 7 percent oxidu uhličitého. Pokiaľ sú ľudia naučení hádzať použité sklo do zelených košov, spoločne tak vieme prispieť k šetreniu životného prostredia na Slovensku,“ pokračuje Sluka.
Čo sa stane keď ľudia uveria mýtom?
Podľa ministra životného prostredia je Slovensko skládkovou veľmocou, čo má negatívny dopad na zdravie občanov. „Máme 61 skládok, ktoré vypúšťajú toxíny do našich vôd a pôdy. Napríklad skládka Vrakuňa vypúšťa toxíny na Žitný ostrov. Ak sa bavíme o skládkach po celom Slovensku, tak ľudia ich majú blízko svojich obydlí, na poliach. Napríklad, lokalita v okolí Chemko Strážske je celá zamorená,“ povedal šéf rezortu životného prostredia.
Ako bolo spomenuté vyššie, z vytriedeného odpadu sa dá opätovne vyrábať nový obal. Na Slovensku aktuálne chýba dostatok vyhodeného skla, ktoré sa dá recyklovať viac menej donekonečna. Potenciál využitia použitého obalového skla je až 150 tisíc ton. Dôvodom je aj to, že niektorí ľudia stále hádžu použité sklenené obaly do komunálnych kontajnerov. „Ročne dokážeme zrecyklovať až 150 tisíc ton použitého obalového skla, jediným limitujúcim faktorom je jeho nedostatok.“ uzatvára Sluka.
autor: Ing. Norbert Hoferica
