Ktorý školáčik by si občas neželal, aby sa škola nadobro stratila? Keď sa však naozaj stratí, jej zmiznutie spôsobí toľko nepríjemností, že si školák Ondro želá, aby sa hneď vrátila!
Už len názov tohto článku by potešil väčšinu detí:) Veď ktorý školáčik by si občas neželal, aby sa škola nadobro stratila? Keď sa však naozaj stratí, jej zmiznutie spôsobí toľko nepríjemností, že si školák Ondro želá, aby sa hneď vrátila!
Práve vyšla nová kniha Stratená škola o malom Ondrovi, ktorý chodí do školy už skoro celý rok, len si na ňu akosi nevie zvyknúť. Niekedy je škola zábavná, napríklad pri telocviku, speve, či kreslení. Niekedy zaujímavá, povedzme pri počítaní, ale škola dokáže byť aj poriadne nepríjemná.
Keď si tak raz Ondro pomaličky vykračuje do školy, napadne mu, ale by bolo úžasné, keby sa škola jednoducho stratila. A čuduj sa svete, práve v tej chvíli stretne černokňažníka Zlobyráda, ktorý vie plniť zlostnícke želania.
A hádajte, aká pekelná vec sa stane!
Prečítajte si krátky úryvok z novej knihy Stratená škola:
Keď Ondro zazvonil doma pri dverách, mamička sa vyľakala:
„Ondro! Čo tu robíš? Stalo sa ti niečo? Ako to, že nie si v škole?“
„Škola nie je,“ odpovedal Ondro veselo a pravdivo. Aktovku, ktorú už nepotreboval, hodil na skrinku pri dverách.
„Ako to – nie je?“ nechápala mamička.
„Stratila sa,“ vysvetlil jej Ondro.
„Čože?“ zamračila sa mamička. „Ondrej, nerob si zo mňa žarty! Okamžite mi povedz, čo sa stalo!“
„Ale mami, škola sa naozaj stratila,“ uistil mamičku radostne Ondro. „Ešte pred zvonením.
Môžem si ísť s chlapcami zahrať futbal?“
Mamička sa na Ondreja podozrievavo pozrela: „Ihneď polož tú futbalku! Ja teraz pôjdem do školy s tebou. Uvidíme, čo sa vlastne stalo.“
Mamička rýchlo obliekla malého bračeka Tonka. Posadila ho do kočiarika a vydala sa spoločne s Ondrom ku škole.
Vlastne tam, kde stávala škola.
O chvíľu boli v parku, odkiaľ bývalo obvykle na školu vidieť. V ten moment bolo mamičke jasné, že Ondro neklamal. Zostala stáť s otvorenými ústami a zalapala po dychu. Potom chvíľku zúfalo žmurkala. Ondro by nikdy neveril, že by mamičku zmiznutie školy mohlo tak rozčúliť.
„No to azda nie,“ šepkala mamička vydesene. „Ja asi zle vidím. Možno mám horúčku a blúznim…“
„Mami, to je v poriadku,“ snažil sa mamičku upokojiť Ondro. Pre istotu jej pomohol posadiť sa na lavičku.
„Škola je proste v háji. Vidíš dobre,“ dodal, aby mamičku uistil, že má oči v poriadku.