Sviatku Troch kráľov sa taktiež hovorilo deň Zjavenia pána a týmto dňom taktiež končí pre väčšinu z nás vianočné obdobie.
Z liturgického hľadiska je koniec Vianoc až na druhú nedeľu v januári na Krst Krista Pána. Tento deň bol ale hlavne v znamení malých koledníkov, prezlečených za Troch kráľov, obchádzajúich domácnosti, kde koledovali a pritom žehnali domu tým, že posvätenou kriedou napísali na dvere začiatočné písmená troch kráľov a letopočet.
V dávnejších dobách chodievalo kráľov viac a boli medzi nimi nielen deti, ale aj dospelí. Účastníci trojkráľového pochodu boli najmä duchovný s miništrantmi a kostolníkom, ale aj učitelia so svojimi žiakmi.
Dievčatá sa hneď ráno, ešte pred východom slnka, umývali snehom, čo im malo zaručiť sviežu belostnú pleť.
Trojkráľový večer je večerom, kedy sa predpovedala budúcnosť. Keď ľudia chceli vedieť, kto z nich najskôr zomrie, zapálili rovnako dlhú sviečku. Komu sviečka zhorela najskôr, ten zomrel ako prvý. Naviac podľa stúpajúceho alebo klesajúceho dymu sa dalo poznať, či sa jeho duša dostane do neba alebo do pekla.
Kto sa chcel dozvedieť niečo z budúcnosti, mohol taktiež pripraviť 7 hrnčekov, ktorými priklopil rôzne predmety (kúsok uhlia, hrebeň, peniaz, figúrku dieťaťa, prsteň, kúsok látky a chleba). Každý si potom zvolil hrnček, odklopil ho a podľa predmetov pod ním sa usudzovalo, čo ich čaká. Peniaz znamenal bohatstvo, hrebeň nedostatok, prsteň svadbu, látka cestovanie, figúrka dieťaťa narodenie dieťaťa, chleba dostatok všetkého a uhlie nemoc či smrť.
„My traja králi ideme k Vám,
šťastie, zdravie, vinšujeme Vám.
Ďaleko je cesta Vaša?
Do Betléma myseľ naša.
Čože ty čierny stojíš vzadu,
vystrkuješ na nás bradu?
Ej, ja nie som žiaden čierny,
som len od slnka opálený.
Slnko je toho príčina,
že je moja tvár opálená.
Keby´s na slnko nechodil,
nebol by´s sa tak opálil.
Maličké sme zavinuli,
do jasličiek uložili.
Dobre sa tu mávajte,
s Pánom Bohom bývajte.“