Čas Vianočných sviatkov má určitý magický podtón, ktorý je ukrytý za rúškom tajomnosti a tú má predsa každý rád.
S touto magickou atmosférou sú spojené tradície a povery. No odkiaľ sa vzali?
Koniec roka znamenal pre našich predkov prípravu na nový rok. Každý sa snažil o to, aby sa zbavil negatívnych vecí, ktoré ho obklopovali a naopak priniesol svojej rodine šťastie, súdržnosť, zdravie a bohatú úrodu pre svoj statok do nového roka. Časom sa tieto prípravy spojili s poverčivosťou a tradície boli na svete. Je nám jasné, že každá rodina má vlastné zvyky a preto by sme Vám radi poskytli náhľad do tých najrozšírenejších a najdôležitejších.
Štedrá večera na slovenský spôsob:
- štedrá večera sa začínala jedením oblátky s medom, nasledovala kapustnica prípadne sa miesto kapustnice podávala šošovicová alebo hrachová polievka, nakoľko strukoviny boli symbolom blahobytu a ľudia verili heslu toľko peňazí ako hrachu/šošovice v hrnci.
- prestieranie štedrovečerného stola malo taktiež svoje pravidlá. V niektorých rodinách sa taktiež uchoval zvyk pripraviť o jeden tanier naviac. Bolo to pre prípad, že by prišiel nečakaný hosť, no taktiež sa touto symbolikou vzdávala úcta a pripomínali si zosnulého člena rodiny.
- veľmi rozšíreným zvykom, ktorý sa uchoval do dnešnej doby je dávať šupiny z kapra alebo peniaze pod obrus. Tieto zvyky znamenali dostatok jedla a taktiež peňazí v ďalšom roku.
- štedrá večera bola od počiatku hlavne o rodine a rodinnej súdržnosti, čas kedy sa všetci stretnú pri spoločnom stole. Predchádzala jej spoločná modlitba, po ktorej gazdiná namočila strúčik cesnaku do medu a spravila s ním krížik na čelo mužovi a taktiež deťom. Muž potom rozkrojil najkrajšie jablko a každému členovi dal jeden kúsok. Znamenalo to, že rodinu tvorí každý jeden člen, bolo to prirovnanie na každý kúsok jablka, ktoré taktiež dokopy tvoria celok.
- rozkrojiť jablko na polovicu, podľa zrnka určiť zdravie
Štedrý deň:
Zvyky počas dňa by sme skôr mohli nazvať kresťanskými, no taktiež boli určené na prípravu večera a očistenie tela do nového roka.
- neoddeliteľnou súčasťou štedrého dňa bol pôst. Nesmeli sa jesť potraviny, ktoré sa budú podávať počas štedrej večere a hlavne mäso. Deťom bolo prízvukované, že pokiaľ pôst dodržia uvidia na povale zlaté prasiatko. Nanešťastie zlaté prasiatko neexistuje a tak rodičia museli šikovne manipulovať
- každý rok v čase Vianoc vyrazí z Betlehemu plamienok, ktorý sa rozšíri po celom svete a má prezentovať Svetlo pokoja a mieru, ktoré je zároveň krásnym symbolom, aby sme sa sami snažili budovať pokoj a mier v našich životoch a v našom okolí.
- vraví sa, že na štedrý deň, by nemala prísť do domu žiadna návšteva, lebo by nám priniesla nešťastie.
- taktiež ľudia verili, že pokiaľ na štedrý deň pozametáte a odpadky vyhodíte, vymetiete si šťastie z domova.
Mnoho zo spomínaných tradícií sa dodržuje dodnes, niektoré rodiny to robia zo zvyku ostatné si touto cestou uctievajú svojich milovaných, ktorý už bohužiaľ nemôžu s nimi sedieť pri vianočnom stole. Tradície sú pre nás dôležité, sú akýmsi odkazom čo nám zanechali naši predkovia a my máme tú česť predať ho ďalším generáciám. Sme si vedomí, že do jedného článku sa nezmestia všetky tradície a zvyky, ktoré existujú a preto budeme radi ak sa s nami o tie vaše podelíte v komentároch.