Kabinet kuriozít a starožitností Rudolfa Pálffyho

16:30 - 17:30
Adresa Vajanského nábrežie 2, 810 06 Bratislava Vhodné Pre deti aj dospelých Cena Vstup voľný Web www.snm.sk%20

Sprievodné podujatie k výstave Pálffyovci z Červeného Kameňa a Mária Terézia

Bohatá aristokracia si v období renesancie začala vytvárať kabinety kuriozít (kunstkabinet, kunstkamera). Zhromažďovala tu predmety z oblasti prírodných vied, zväčša prírodné anomálie, predmety cudzokrajnej etnografie, ale aj umelecké zbierky. V 18. storočí vznikli takéto priestory aj na hrade Červený Kameň. Zariadené boli na spôsob kabinetu kuriozít či múzea kuriozít. Ukladali sa do nich predmety považované za starožitnosti, cennosti a prírodné kuriozity. Ich posledným zberateľom bol Rudolf Pálffy. Po jeho smrti sa tieto zbierky postupne roztratili. Rudolfova „Antiquitäten Kamer“ pozostávala z viacerých kolekcií, známych dnes už len z dobových inventárov. Bola tu zbierka sošiek a idolov, váz, pohárov a šálok, zbierka tabatierok, zbierky morskej fauny a flóry, skamenelín, zbierka minerálov i rímskych mincí, zbierka sediel a konských postrojov či rozličných predmetov, umeleckých kusov a prírodných jedinečností a pod. Do súčasnosti sa kabinet vo svojom pôvodnom stave nezachoval. Podarilo sa nájsť len niektoré z položiek zaznamenaných v pôvodných inventároch, vyhotovených pre jej majiteľa Rudolfa I. Pálffyho (1719 – 1768) a jeho vdovu Máriu Eleonóru, rodenú Kaunitz –Rietberg (1723 – 1776) a stotožniť ich s reálnymi predmetmi.

Nové poznatky o kabinete kuriozít a starožitnosti Rudolfa Pálffyho na sprievodnom podujatí k výstave Pálffyovci z Červeného Kameňa a Mária Terézia predstaví kurátor zbierok zo SNM – Múzea Červený Kameň Jozef Tihányi.

Výstava Pálffyovci z Červeného Kameňa a Mária Terézia pozostáva z viacerých tém, ktoré približujú konkrétnych členov rodu Pálffy, hrad Červený Kameň a panstvo v tomto období. V 18. storočí, ktoré znamenalo novú éru v dejinách Habsburskej monarchie, boli Pálffyovci aktívnou súčasťou politického diania. Dominanty výstavy – portréty príslušníkov vládnucej dynastie a ich súčasníkov z rodu Pálffy, dobre ilustrujú spoločenský status rodu v tomto období ale aj výsledky snahy o naklonenie uhorskej šľachty na stranu panovníckeho dvora. Po dvoch bratoch, palatínoch Mikulášovi (1657 – 1732) a Jánovi (1663 – 1751), je ústrednou postavou výstavy Mikulášov vnuk Rudolf Pálffy (1719 – 1768), ktorý pokračoval v tradícii previazania rodu s viedenským dvorom. Jeho život bol však výrazne spätý s panstvom a hradom Červený Kameň. Okrem úprav samotného objektu to dobre dokladá viacero artefaktov z jeho rozsiahlej zbierky starožitností a kuriozít, ale i fragmenty knižnice či stolovacích súprav.

Na výstave sú prezentované maľby a grafiky popredných dobových portrétnych majstrov a ich dielní (Johann Gottfried Auerbach, Rosalba Carriera, Johann Gottfried Haid, Martin van Meytens, Jakub Schmutzer), viaceré doposiaľ nevystavované predmety z kabinetu starožitností Rudolfa Pálffyho, ukážky fajansy z holíčskej cisársko-kráľovskej manufaktúry, unikátna veľkorozmerná mapa časti Malých Karpát v blízkosti Červeného Kameňa, mortuárium Márie Terézie z pozostalosti viedenského arcibiskupa Krištofa Migazziho, zakázaný spis „slovenského Sokrata“ Adama Františka Kollára o vzťahu panovníckej moci k cirkvi a k šľachte z knižnice Rudolfa Pálffyho a mnohé ďalšie predmety zo zbierok SNM – Múzea Červený Kameň.

Zdroj: www.snm.sk