Horúce dni končiaceho leta lákajú do prírody. Ak máte radi históriu, ale nemáte veľa času alebo dobrú kondíciu na náročné putovanie, vyberte sa na Dobrú Vodu.
Zrúcanina hradu nad obcou Dobrá Voda je čoby kameňom dohodil, a preto hrad láka rodiny s malými deťmi i seniorov.
Autobusom – slobodnejšie i lacnejšie
Na našu rodinnú potulku sa vydávame z Trnavy. Hneď prvým zážitkom pre deti je odparkovanie bicyklov do automatizovanej cykloveže. Potom už nastupujeme na autobus, a využívame tak skvelú možnosť rodinného lístka v Trnavskom samosprávnom kraji. Za 1 euro sa môže odviezť celá rodina (max. 5 osôb), v rámci jedného dňa, ak sa vrátite do rovnakého východiskového bodu. Zakúpenie lístka v autobuse bolo bez najmenších problémov.
Necelú hodinku v poloprázdnom autobuse si krátime hľadaním zaujímavých vecí za oknom. Tak zisťujeme, že vôbec nie je také jednoduché nájsť človeka sediaceho na lavičke alebo cyklistu.
Cintoríny a básnici
Vystupujeme na konečnej autobusu na Dobrej Vode, priamo pri kostole. Dobrá Voda je relatívne veľká obec s bohatou históriou. Známy je nielen hrad, ale aj neďaleký kláštor Katarínka, či skutočnosť, že na Dobrej Vode pôsobil a aj zomrel známy slovenský básnik Ján Hollý. Práve na Dobrej Vode sa odohrala najznámejšia návšteva troch jazykovedcov Štúra, Hurbana a Hodžu, ktorí prosili Jána Hollého o jeho názor na tvorbu nového spisovného jazyka. Síce im dal požehnanie pre ich tvorbu, no sám naďalej písal v bernolákovčine.
Míňajúc pamätnú izbu Jána Hollého stúpame po asfaltke smerom k cintorínu. Turistická značka tadiaľto síce už nevedie, ale nemáte sa kde stratiť. Cesta lemovaná jabloňami, slivkami či orechmi nás dovedie na cintorín, kde poobdivujeme zvláštne oblúkové náhrobky, vytvorené miestnymi zručnými kamenármi. Nájdeme tu i hrob Jána Hollého s pomníkom, s textom od Ľudovíta Štúra a bustou od slovenského sochára Ladislava Dunajského.
Za cintorínom sa vnárame do borovicového lesa, ktorý rastie na vápencovom podloží, a preto sa cítime trochu ako v Chorvátsku. Po krátkom čase zastavujeme pri židovskom cintoríne, ktorý sa vynorí na zarastenej lesnej čistinke po ľavej strane chodníka. Čarovné miesto, aj keď spustnuté ako mnohé iné podobné cintoríny na Slovensku. Pre naše staršie dieťa je to však už zaujímavá téma na diskusiu. Čo znamenajú kamienky položené na náhrobkoch? Prečo je cintorín uprostred lesa? Čo sa to vlastne dialo Židom počas druhej svetovej vojny a prečo to bolo zlé? Krátke zastavenie, ale možno veľký význam aj pre deti.
V tieni hradných múrov – múry Dobrovodského hradu
Nebolo to tak dávno, keď ešte múry Dobrovodského hradu zarastali náletovými drevinami a kamene padajúce z rozpadajúcich múrov zapadali medzi žihľavu. Dnes sa však hrad vynorí pred vami v plnej kráse po príjemnej lesnej prechádzke, ktorá z dediny trvá okolo 20 minút. Vďaka skautom i mnohým ďalším dobrovoľníkom sú múry postupne obnovované, priestranstvo na nádvorí i pod hradom vyčistené. Pribudli náučné tabule so zaujímavými informáciami o rekonštrukčných prácach i histórii hradu. Nechýbajú lavičky, stolíky, miesta na opekanie.
Skúmame vcelku zachovalý hradný areál a čudujeme sa, aký bol hrad rozsiahly.
Hrad postavený v 13. storočí patril medzi najväčšie slovenské hrady. Dumáme nad tým, akú námahu pri výstavbe museli ľudia vynaložiť i nad tým, kam zmizli kamene z múrov. Ako možno viete, kamene mnohokrát z múrov rozoberali samotní dedinčania. I tu tomu nebolo inak – rozpadu múrov pomohli aj oni, a použili kamene napríklad na výstavbu kostola v dedine. Hrad vlastnili postupne rôzni majitelia – Matúš Čák Trenčiansky, Stibor zo Stiboríc, Judita Amadeová, ktorá sa zaslúžila o jeho renováciu, i Erdödyovci či Pálffyovci. Poslední majitelia hradu, Pálffyovci, sa však o hrad už nestarali, a ponechali ho jeho osudu a prírodným živlom. Tie hrad poškodili aj počas silného zemetrasenia v tejto oblasti v roku 1906. Bolo najsilnejším zemetrasením v minulom storočí.
Po prehliadke hradu a odpočinku pod hradnými múrmi sa poberáme po zelenej dolu do rekreačnej oblasti pri prameni Mariáša. Dúfali sme, že vďaka horúcemu počasiu bude ešte v prevádzke miestne „oldschoolové“ kúpalisko. Ostávame sklamaní, a zaumienime si, že na budúce leto, v júli alebo auguste sa sem určite vrátime.
Útechou je nám aspoň vychladená kofola na príjemnej terase miestneho bufetu, ktorý počas letných prázdnin poskytuje aj grilované špeciality. Pre deti je tu aj pekné ihrisko a potôčik. Pre tých, čo prídu na aute, je tu k dispozícii rozsiahle parkovisko. Cesta na hrad je aj odtiaľto bezproblémová.
Ak by sme chceli, mohli sme z hradu pokračovať ďalej napríklad na opačnú stranu Karpát do Hradišťa pod Vrátnom, a tu opäť nasadnúť na autobus. Keďže sa však našim malým turistom už nechcelo, naša vychádzka končí opäť v dedine pred kostolom, kde je parčík aj s fontánou a ihriskom, či ďalšie pohostinstvo pre tých, čo vysmädli.
Zaumienime si však, že náš výlet nebude posledný, veď v tomto kraji je mnoho zaujímavého na objavovanie.