V dnešnej zvláštnej korona-dobe všetci hľadáme únik do prírody, kde nie je veľa ľudí. Náš výber býva dobrovoľne ohraničený hranicami Slovenska. Zdanlivo nás to ochudobní o mnoho možností – ale môže to byť aj naopak! Často objavíme nepoznané bohatstvo priamo pred naším prahom.
Vedeli ste, že aj na Liptove žijú permoníci a že sa tu ťažilo zlato a iné drahé kovy!? Vydajte sa s nami po ich stopách.
Spánok pod štítmi Tatier
Ticho prírody a túžba po dobrodružstve nás nasmeruje pod stan do kempu v Račkovej doline v Západných Tatrách. Deti oceňujú prostredie, kde môžu objavovať divoký horský potok a zákutia pod ihličnatými stromami priamo v areáli kempu. Dospelí preciťujú návrat do dôb minulých pri zahliadnutí hygienického zázemia, či pri objednávaní pečiva na ďalšie ráno v miestnom obchodíku. Ticho a nádherná príroda však tieto dojmy naisto vyvážia. Zážitok pre celú rodinu zaručený!
Miesto ubytovania určuje náš ďalší program. Prechádzky v blízkych lesoch, ale aj náročnejšie výlety hore Úzkou a Račkovou dolinou. Kúsok od kempu začínajú turistické trasy i náučné chodníky, popisujúce miestnu faunu a flóru, ale aj technické diela na miestnom vodnom toku, či históriu ovčiarstva v tejto doline.
Nevynecháme ani skanzen v Pribyline. Oľutujeme, že sme si vopred dopodrobna nepreštudovali informácie na webe – jazdu vláčikom je možné absolvovať iba v piatok a víkendy, sprevádzanie sprievodcom je najneskôr do piatej, a niektoré budovy si bez sprievodcu pozrieť nemôžete. Podobne je v čase našej návštevy v rekonštrukcii mlyn s náhonom. Ochudobnená prehliadka však žiaľ nijako neovplyvní cenu vstupného. Deťom sa však nahliadnutie do života našich predkov páči – čudujú sa nad príbytkami remeselníkov, údiv v nich vyvolá i nahliadnutie do priestorov školy v jednej z chalúp. Nie naposledy si povieme, že jedenkrát zažité je viac, než stokrát povedané.
Bájna podzemná ríša Liptov
S príchodom premenlivejšieho počasia hľadáme aktivity „pod strechou“. Náhoda nás zavedie do Liptovského Jána do Podzemia pod vežami. Tu sa dozvedáme, že existuje bájna podzemná krajina Aghartha. Aj keď je to stará mongolská legenda, dáva zmysel aj u nás na Slovensku. Hovorí o prekvitajúcej podzemnej ríši, kde obyvatelia nepoznajú zlo a nenávisť. Neexistujú hranice – spája podzemné chodby i jaskyne. Na Liptove sú zatiaľ objavené štyri krajiny. Pri návšteve každej z nich si môžete zakúpiť pamätnú mincu, je na vás, či striebornú, bronzovú či zlatú, a na záver dostanete ešte jednu mincu ríše Aghartha spolu s pekným obalom, v ktorom si mince môžete zavesiť napríklad na stenu. Po liptovskej krajine nás prevedie kreslená mapa, do ktorej dostaneme zakaždým aj vyrazenú pečať. Zároveň po navštívení jedného miesta a preukázaní sa vstupenkou dostávate zľavu na druhom mieste. Nemusíme všetko stihnúť naraz, mince môžeme zbierať aj v ďalších mesiacoch – ako sa dozvedáme, aj keby sme prišli o sto rokov, stále to bude platiť.
Hor sa do podzemia!
Prvú mincu získavame v Mincovníčkove v Liptovskom Jáne pri nevšednej prehliadke mincovne. Jej súčasťou nie sú len mnohé zaujímavé historické predmety a kopa informácií, ale pred našimi očami sprievodkyňa vyrazí špeciálnu mincu, ktorú si niekto z návštevníkov môže na konci vydražiť. Než dôjde k dražbe, treba však sfárať dolu do štôlne, rozdúchať oheň kováčskymi mechmi, ukuť železo či drviť naťaženú horninu. Ako deti na vlastnej skúsenosti zisťujú, tieto činnosti vôbec nie sú ľahké, vyžadujú silu, zručnosť a vytrvalosť.
Náš plán na najbližšie dni je jasný – chceme získať všetky mince!
Naše kroky teda smerujú do Netopierkova, čiže Stanišovskej jaskyne v Jánskej doline. Aj keď na webe čítame, že žiadne špeciálny odev ani obuv nepotrebujeme a čelovky dostaneme, predsa len sa poistíme, a dávame si turistické topánky, dlhé nohavice, bundy. A veru, dobre sme urobili – teplota v jaskyni je okolo 6,5 stupňa a povrch je miestami klzký a nerovný.
Vyzbrojení čelovkami a sprevádzaní sympatickým pánom jaskyniarom vstupujeme opäť do podzemia. Nečaká nás síce ohurujúca výzdoba, ako v známejších jaskyniach v neďalekej Demänovskej doline, ale nudiť sa určite nebudeme. Pán sprievodca podmanivým hlasom sype z rukáva rôzne zaujímavosti nielen o samotnej jaskyni, ale aj z histórie speleológie v Jánskej doline a ešte stále obrovskom neprebádanom podzemnom svete, ktorý sa rozprestiera na celom území Slovenska. Vidíme aj lebku jaskynného medveďa, pomôcky jaskyniarov, či zhrdzavené zbrane partizánov, ktorí sa tu ukrývali počas Povstania. Do našej zbierky okrem ďalšej mince pribudol i veľmi pekný zážitok.
Trochu kusé informácie o Permoníkove v Grand Hoteli Permon, ktoré je vraj len partnerom, ale nie súčasťou programu, nás do poslednej chvíle nechávajú na pochybách. Po príchode na recepciu hotela si však opäť môžeme zakúpiť mincu a dostávame aj pečať. Navštíviť nemusíme nič, ak by sme chceli absolvovať aktivity v hoteli, museli by sme patriť medzi ubytovaných hostí.
Nevadí, ideme ďalej – čaká nás sv. Barborka v Medvedej štôlni v Žiarskej doline. Na bezplatnom veľkom parkovisku nechávame auto, ale dostali by sme sa sem i pravidelnou autobusovou linkou z Liptovského Mikuláša. Po krátkej pešej prechádzke sme na mieste.
Tušíme, že sa opäť vydáme do podzemia, a poučení sa nezabudneme poriadne obuť i obliecť. A veru, neľutujeme. V Medvedej štôlni nás okrem nášho známeho fundovaného pána jaskyniara zo včerajšieho dňa privíta chlad okolo 10 stupňov a aj občasná kvapka vody za krk.
Meníme sa na chvíľu na baníkov, sliepňajúce olejové lampášiky v štôlni nám ukážu usmievavých permoníkov, ale aj žily kremeňa či rôzne banícke nástroje. Prebalansujeme na úzkej lávke nad zatopenou chodbou a môžeme ťažiť! Kto sa nebojí chopiť náradia, môže si sám vyskúšať nejakú horninu údermi kladiva dobyť. Celá prehliadka končí tak trochu záhadne – nikto totiž netuší, čo sa vlastne v tejto Medvedej štôlni ťažilo. Nie sú o tom žiadne záznamy, nezostali haldy vyťaženej horniny, len sa povráva, že to muselo byť určite zlato, ktoré dopomohlo k bohatstvu miestnym Szentiványiovcom, keď baníci museli vykonať toľko ťažkej práce.
Naša posledná minca z Medvedej štôlne znamená aj záverečnú mincu ríše Aghartha i koniec našej dovolenky. Hlavne naše deti tvrdia, že tu určite nie sme naposledy a že mince prídeme zbierať opäť. A my dospelí, očarení tajomným podzemným svetom na Liptove, by sme veru neváhali.