S mliekom ako aj s viacerými potravinami sa spája množstvo mýtov. Niektoré sú spojené s prežitkami z minulosti, iné sú zasa úplným výmyslom. Vybrali sme 10 najčastejších mýtov, ktorým ľudia dodnes veria.
Pre dospelého človeka je ťažko stráviteľné.
Mlieko slúži ako prirodzený zdroj živín a vďaka jeho konzumácii je hneď po narodení v ľudskom organizme najvyššia aktivita enzýmu laktáza, ktorý nám pomáha stráviť mliečny cukor – laktózu. Aktivita laktázy sa počas života znižuje, avšak zostáva zachovaná po celý život, čo umožňuje stráviť laktózu aj v neskoršom veku. Okrem toho mlieko obsahuje bielkoviny, ktoré sú pre ľudský organizmus ľahko stráviteľné. Výnimkou sú ľudia s intoleranciou laktózy, ktorým konzumácia mliečnych výrobkov s jej obsahom spôsobuje zdravotné ťažkosti. Jednoduchým riešením sú však bezlaktózové výrobky. Druhou skupinou sú ľudia trpiaci alergiou na bielkovinu kravského mlieka, ktorí mlieko a mliečne výrobky nemôžu konzumovať vôbec. Výskyt alergie na kravskú bielkovinu v zmysle preukázanej diagnózy je u dospelých zriedkavý, väčšinou sa vyskytuje v detskom veku a približne okolo šiestich rokov života väčšinou spontánne vymizne.
Mlieko zahlieňuje.
Neexistuje žiadna štúdia, ktorá by potvrdzovala, že mlieko zahlieňuje, pritom ide o jeden z najznámejších mýtov. Tento pocit môže vzniknúť tým, že mlieko, rovnako ako voda, zvyšuje produkciu slín. Mlieko spolu so slinami môže vytvárať „zhluky“, ktoré môžete cítiť podobne ako hlien v tráviacom trakte.
Je zdravé piť surové kravské mlieko.
Práve naopak! Čerstvo nadojené mlieko, ktoré neprechádza tepelným procesom (pasterizáciou) môže obsahovať choroboplodné zárodky. Preto mlieko, ktoré je určené na konzumáciu, musí byť vždy tepelne upravené. Surové kravské mlieko z tohto dôvodu ani nie je možné z hľadiska bezpečnosti predávať.
Laktózová intolerancia a alergia na mlieko je to isté.
Medzi týmto pojmami je zásadný rozdiel. Laktózová intolerancia je reakcia ľudského organizmu na mliečny cukor – laktózu, čoho príčinou je chýbajúci enzým laktáza. Ľudia s intoleranciou majú možnosť kúpiť si bezlaktózové mlieko, dokonca zvyčajne tolerujú aj jogurty či syry, v ktorých je laktózy menej, čiže pri intolerancii nie je nutné úplné vyradenie mlieka zo stravy. Alergia na bielkovinu kravského mlieka je závažnejším problémom ako intolerancia. Tu je potrebná striktná diéta, pri ktorej sa zo stravy kompletne vyradí mlieko aj mliečne výrobky a bielkoviny je potrebné získavať z iných zdrojov (ryby, mäso, vajcia). Našťastie, ani táto alergia nemusí byť celoživotným stavom a mnoho detí z nej „vyrastie“.
Trvanlivé mlieko obsahuje konzervanty, tzv. „éčka“.
Ako sme už spomínali, mlieko prechádza tepelným spracovaním – pasterizáciou, aby sa z neho odstránili choroboplodné zárodky. Trvanlivé mlieko prechádza UHT (ultrapasterizáciou), aby sa zvýšila jeho trvanlivosť. Čerstvé prechádza nízkou pasterizáciou, preto je jeho trvanlivosť kratšia. Do žiadneho mlieka sa však nijaké konzervanty nepridávajú.
Nadmerná konzumácia mlieka môže spôsobiť osteoporózu.
Pravda je v tomto prípade niekde uprostred. Mlieko je pre ľudský organizmus hlavným zdrojom vápnika, ktorý je naopak vhodnou prevenciou osteoporózy. Prispieva k rastu a spevneniu kostí počas celého života človeka. Dôležitá je však
schopnosť organizmu vstrebať vápnik z mlieka. Čím menší stupeň pasterizácie (alebo aj prevarenia) mlieka, tým lepšia vstrebateľnosť vápnika. Ak sa chceme vyhnúť osteoporóze, nie je celkom jedno, aké mlieko pijeme.
Odtučnené mlieko obsahuje menej vápnika.
Opak je tu zasa pravdou. So znižujúcim sa množstvom tuku v mlieku sa obsah vápnika zvyšuje. Z jednej šálky plnotučného mlieka dostane váš organizmus 246 mg vápnika a z odtučneného mlieka až 300 mg. Okrem spomínaného vápnik prispieva aj k udržaniu dobrého stavu zubov a podporuje správnu funkciu svalov a nervov.
TIP: Biele zlato zo Slovenska
Aj nízka pasterizácia môže zničiť výživové hodnoty mlieka. Preto je vhodné piť mlieko, ktorého pasterizácia prebieha nanajvýš šetrne – pri nižšej teplote, ako je obvyklá teplota pri bežnej pasterizácii mlieka, teda 66-67°C. Také je jedinečné mlieko Boo Milk od spoločnosti LABAŠ, do ktorého sa po pasterizácii naspäť pridáva 8 pôvodných mliečnych kultúr. Hovorí sa tomu „oživovanie pasterizovaného mlieka“ Mlieko Boo Milk je jedinečné aj z dôvodu, že neprechádza tzv. homogenizáciou. Smelo ho možno nazvať „živým“ mliekom, podobným tomu, aké sa pilo voľakedy – vzácne laktobacily a mliečne kultúry v ňom pracujú podobne ako v pôvodnom kravskom mlieku. Tento vzácny mok patrí do kategórie „vysoko tučné“ a obsahuje viac ako 30 miliárd probiotických baktérií na jeden liter. Dosahuje tak najvyššiu výživovú hodnotu mlieka na slovenskom trhu. Slovenské mlieko Boo Milk je balené výlučne v sklenených fľašiach a kúpite ho v sieti predajní FRESH Plus, v ich e-shope alebo vo veľkoobchode LABAŠ.
Zdroj: www.freshobchod.sk
