Kaštieľ Dolná Krupá

Kaštieľ Dolná Krupá

Výstavba kaštieľa je spojená s rodinou Brunsvikovcov. Pôvodne zemiansky rod sa na území dnešného Slovenska preukázateľne nachádzal v Hlohovci v 16. storočí. Sobášom s Máriou Teréziou Vitálisovou sa Michal II. Brunsvik (1671 – 1719) stal majiteľom krupského panstva. Jeho syn Anton, ktorý vyštudoval právo na trnavskej univerzite, nechal v rokoch 1749 – 1756 na mieste staršieho objektu postaviť kaštieľ v barokovom slohu podľa projektov cisárskeho dvorného staviteľa Johanna Baptistu Martinelliho st. V roku 1775 panovníčka Mária Terézia povýšila Antona I. Brunsvika do grófskeho stavu s právom nosiť predikát de Korompa (z Krupej).

Prvorodený syn Anton II. Brunsvik dostal od otca panstvo v Mártonvásári (dnes Maďarsko) a mladší syn Jozef Brunsvik (1750 – 1827) sa po otcovej smrti v roku 1780 ujal krupského panstva. V rokoch 1792 – 1796 sa podujal na prestavbu kaštieľa podľa plánov Johanna Josefa Talherra, hlavného staviteľa Uhorskej kráľovskej stavebnej komory. Ku kaštieľu, rozšírenému na barokovo-klasicistický objekt, postupne pribúdali ďalšie objekty: divadlo, domček záhradníka, oranžéria, kúpeľný domček, altánky v parku atď.

V roku 1813 sa Jozef Brunsvik rozhodol opäť prebudovať kaštieľ v modernom klasicistickom štýle. Prestavbu zveril 24-ročnému architektovi Antonovi Piovi Rigelovi z Ríma. Práce na menších objektoch prebiehali v rokoch 1813 – 1819 a zároveň sa zakladal rozsiahly, viac ako 100-hektárový anglický park podľa projektov záhradného architekta Christiana Henricha Nebbiena (1788 – 1841). Práce boli ukončené v roku 1822. Z tohto roku pochádza i plán kaštieľa a parku s vpísanou legendou.

Kaštieľ patrí medzi najkrajšie príklady vidieckej klasicistickej architektúry na Slovensku. Vo svojej dobe sa vďaka Brunsvikovcom stala Dolná Krupá miestom, ktoré sa aj za hranicami monarchie preslávilo umeleckými zbierkami (najmä obrazová galéria), bohatou knižnicou, zbierkami minerálov, ale aj prírodnými krásami parku. V samostatnej divadelnej budove (jestvovala do roku 1937) uvádzali predstavenia za aktívnej účasti panstva, manželka grófa Jozefa, Mária Anna, rod. Majtényi, sa uchádzala o uvedenie melodrámy, pre ktorú mal skomponovať hudbu Ludwig van Beethoven. Podľa ústnej tradície rodiny bola Dolná Krupá miestom, kde tento hudobný skladateľ skomponoval svoje najznámejšie klavírne dielo – Sonátu mesačného svitu. Príslušníci nástupníckeho rodu Chotek sa neskôr zaslúžili o rozkvet poľnohospodárstva a chovateľstva. Panstvo preslávila na prelome 19. a 20. storočia najmä Mária Henrieta Choteková (1863 – 1946), dodnes známa ako „ružová grófka“, svojím rozáriom s viac než 6 000 koreňmi ruží a neskôr kompletnou zbierkou Severokrajných ruží (pozostalosť Rudolfa Geschwinda).

Park

SNM-Hudobné múzeum obhospodaruje tiež historický park s rozlohou 17 hektárov. Z pôvodného anglického parku (architekt Ch. H. Nebbien, 1822) s dômyselným vodným systémom troch jazier (Korytnačie, Pstruhové a Veľké) sa zachovalo iba torzo. V súčasnosti bolo obnovené Veľké jazero s Lujziným ostrovom (pomenované na pamiatku predčasne zosnulej dcéry grófa Jozefa Brunsvika). Návštevníci sa môžu oboznámiť aj s umelou jaskyňou (tzv. Grotta). Z architektonických prvkov (z polovice 19. storočia) sa zachoval obelisk, ktorý nechala postaviť na manželovu pamiatku vdova Mária Anna Brunsviková, rod. Majtényi, a socha Matky s dieťaťom (autor Štefan Ferenczy, 1792 – 1856). V priebehu necitlivej rekonštrukcie parku v osemdesiatych rokoch 20. storočia bola poškodená socha od Rudolfa Cauera st. Z druhej polovice 19. storočia pochádza vzácny, dnes chránený strom sekvojovec mamutí (obvod kmeňa viac než 5 m, výška 45 m), ktorý sa v súťaži „strom roka“ vyhlásenej v roku 2008 umiestnil na druhom mieste. Park je verejnosti prístupný v letnej sezóne od 8.00 do 20.00 h. a v zimnej sezóne od 8.00 do 18.00 h.

Stručne z ďalšej histórie kaštieľa

• 1813 sobášom Henriety Brunsvikovej s Hermanom Chotekom prichádzajú do Krupej Chotekovci
• 1945 poslední obyvatelia kaštieľa Pallavicciniovci opustili Slovensko a miestni obyvatelia po prechode frontu kaštieľ vyrabovali
• 1946 v zoštátnenom kaštieli bol zriadený ústav na liečenie tuberkulóznych chorôb, neskôr ústav pre duševne chorých
• 1946 v neďalekej budove kláštora Jozefínum zomrela posledná grófka – Mária Henrieta Choteková
• 1947 po pozemkovej reforme bol areál kaštieľa rozparcelovaný, v majetku štátu zostal park s dnešnou rozlohou 17 hektárov, mnohé významné objekty boli zbúrané (napr. knižnica, hospodárske budovy a pod.)
• 1958 predstavitelia hudobného a kultúrneho života podpísali Memorandum na podporu snahy J. Šimka-Juhása, aby v Dolnej Krupej vzniklo Slovenské hudobné múzeum
• 1969 kaštieľ (vyčlenený na hudobné účely) dostalo do správy Slovenské národné múzeum, neskôr bolo prijaté rozhodnutie začať s jeho obnovou
• 1978 po rekonštrukcii, ktorú investične zastrešoval Zväz slovenských skladateľov, sa zásluhou Eugena Suchoňa otvoril v kaštieli Domov slovenských skladateľov
• Po roku 1980 prebiehali práce na obnove parku, ale bez rešpektovania jeho pôvodnej historickej dispozície; menšie stavebné objekty prevzal do správy Historický ústav SNM a pôvodná oranžéria bola prebudovaná na depozitár hudobných nástrojov.
• Po roku 1990 ostala neukončená obnova bez možnosti ďalšieho financovania a kaštieľ prevzala Správa kultúrnych zariadení MK SR; v zrekonštruovanom rokokovom pavilóniku (domček záhradníka) bol zriadený Pamätník Ludwiga van Beethovena.
• 2000: budova kaštieľa sa vrátila do správy SNM
• 2003: celý areál prešiel pod správu SNM-Hudobného múzea
• V 20. storočí kaštieľ navštívili mnohé významné osobnosti, napríklad Ján Pálffy, majiteľ Bojnického zámku; rakúsky maliar Oskar Kokoschka; nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Romain Roland, ktorý v Dolnej Krupej zbieral materiál na svoje knihy o Ludwigovi van Beethovenovi; významný fotograf a etnológ Karol Plicka a ďalší. Po zriadení Domova slovenských skladateľov zavítal do kaštieľa okrem pravidelných návštevníkov – slovenských hudobných skladateľov, interpretov a muzikológov – celý rad významných domácich i zahraničných hostí.

Otváracie hodiny

Zdroj: www.snm.sk