Dnes patrí k hlavným turistickým lákadlom v regióne a je vyhľadávaná návštevníkmi zo Slovenska a aj zo zahraničia.
Čiernohronská železnica (mýlne nazývaná aj Čiernohorská železnica) je dnes známa predovšetkým ako turistická atrakcia, ktorá láka k návšteve údolia Čierneho Hrona nielen návštevníkov zo Slovenska, ale aj z Európy a celého sveta. Táto technická rarita má však aj svoju viac ako 100 ročnú históriu, na počiatku ktorej bola ťažba kvalitného dreva z hustých lesov. Jej história si však pamätá aj časy, kedy bola železnička takmer úplne zlikvidovaná…
Najkrajšie prebúdzanie v údolí Čierneho Hrona je počas slnečných rán. V srdci Slovenska, asi 10 km južne od mesta Brezno, leží obec zložená z pôvodne 13-tich drevorubačských osád – Čierny Balog. A možno práve preto je občas jej obyvateľmi prezývaná aj ako Spojené štáty Balocké.
K údoliu rieky Čierny Hron odnepamäti patrila ťažba a spracovanie dreva ako hlavný zdroj obživy jej obyvateľov. Začiatky ťažby boli vykonávané predovšetkým za pomoci vodných tokov, ktoré slúžili na zvážanie vyťaženej drevnej hmoty. Záujem o kvalitné drevo z okolia Čierneho Balogu rástol a spolu s ním sa čoraz viac do popredia dostávala i myšlienka výstavby lesnej železnice. Tradičné metódy zvážania dreva splavovaním prestali postačovať po stránke prepraveného objemu ale aj spoľahlivosti. Na prelome 19. a 20. storočia sa postupne začalo s výstavbou lesných železníc v mnohých častiach Slovenska, čo neobišlo ani údolie Čierneho Hrona. Hlavný úsek trati z Hronca na Čierny Balog mal 10,4 km a jeho výstavba začala už v roku 1908, s pravidelnou prevádzkou od nasledujúceho roka. V časoch najväčšej slávy zabezpečovalo dopravu vlakov až 7 parných rušňov. Železnička tiež plnila funkciu osobnej dopravy obyvateľov údolia Čierneho Hrona.
Postupne, so zvyšujúcimi sa nárokmi na prepravu a dopyt po drevnej hmote dochádzalo v 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia k rušeniu týchto lesných železníc a zároveň dochádzalo k ich náhrade automobilovou dopravou. Lesné železnice sa dostali na pokraj záujmu. Nie však všetky. Práve železnička v údolí Čierneho Hrona mala šťastie pri masívnom rušení lesných železníc a to vďaka úsiliu dobrovoľníkov, ktorí sa značne podieľali na jej záchrane.
Dnes patrí k hlavným turistickým lákadlom v regióne a je vyhľadávaná návštevníkmi zo Slovenska a aj zo zahraničia. Vďaka úsiliu dobrovoľníkov je obnovených 20 km trati, na ktorých je sprevádzkovaná osobná doprava pre návštevníkov regiónu. Do histórie železničky sa zapísal i úsek zrekonštruovanej trate z Čierneho Balogu do Vydrovskej doliny, ako aj 12 km upravená trať na úseku z Čierneho Balogu do Hronca a Chvatimechu. Najnovší zrekonštruovaný úsek železničnej trate s obnovenou prevádzkou historických vláčikov vedie z Čierneho Balogu do miestnej časti Dobroč.
Na návštevu Čiernohronskej železnice sa môžete vybrať autom alebo vlakom. Prvé koľajnice lesnej železnice vás privítajú už vo Chvatimechu, kde už na vás čaká nástupište, z ktorého do údolia môžete pokračovať historickým vláčikom. Nástupište je prepojené s priestranným parkoviskom pre autá a nachádza sa bezprostredne pri ceste I. triedy číslo 66. Ak cestujete vlakom, stačí vystúpiť na veľkej železničnej stanici vo Chvatimechu a ísť iba pár desiatok metrov opäť k nástupišťu lesnej železničky. Ďalej si už môžete vychutnať pomalú jazdu v parnom vláčiku a plnými dúškami nasávať čaro okolitej prírody, čo vám v letných mesiacoch umožnia otvorené vozne.
Čiernohronská železnička má neopísateľné čaro aj počas zimy. Vyhľadávaná je mikulášska či silvestrovská jazda. Možno aj pre vôňu vareného vínka či horiaceho uhlia v peci parného rušňa, ale bez pochýb pre bezplatný doplnok rozprávkovo zasneženej krajiny.
Sezóna na Čiernohronskej železnici sa každoročne otvára 1. mája a trvá až do konca septembra. V tomto období premávajú vlaky lesnej železnice na trasách Čierny Balog – Chvatimech, Čierny Balog Vydrovo a Čierny Balog – Dobroč denne podľa cestovného poriadku uverejneného na stránkach www.chz.sk. Prevádzka je zabezpečovaná historickými osobnými vozňami, ktoré sú ťahané motorovými alebo parnými historickými rušňami.
Zdroj: www.chz.sk