EXISTUJÚ LEN TRI ÚČINNÉ VÝCHOVNÉ PROSTRIEDKY: STRACH, TÚŽBA PO ÚSPECHU A LÁSKA. MY SA VZDÁVAME PRVÝCH DVOCH.“
R.STEINER
Takto znie základné motto waldorfskej škôlky Hájanka, ktorá má v Bratislave vyše 15 ročnú tradíciu.
Dieťa sa učí nielen slovami, ale aj pozorovaním a konaním. Keď vidí dospelého zametať, variť či starať sa o rastliny, napodobňuje ho, a v tom sa rodí jeho vnútorný poriadok aj pocit zmysluplnosti. Každodenný rytmus (hra, jedlo, odpočinok, pohyb) mu dáva istotu a pokoj, z ktorých môže rásť. Hra je pre dieťa tým, čím je pre dospelého práca: spôsobom, ako sa spája so svetom. V kusoch dreva, látke či kamienkoch objavuje nekonečné možnosti. Fantázia sa stáva mostom medzi jeho vnútorným svetom a tým, čo ho obklopuje. Prírodné materiály sú preň teplé, voňavé, živé – oslovujú jeho zmysly; cez ne objavuje svet a zažíva jeho krásu. Všetko, čo potrebuje, má v rukách, v srdci a v očiach, ktoré sa stále dokážu čudovať. Tak rastie – slobodne, v rytme života, v láskavom objatí sveta.
Pedagogika Hájanky verí, že každý človek — či už dieťa, rodič alebo sprievodkyňa — vstupuje do spoločenstva s otvoreným srdcom a je videný ako hodnota sám o sebe. V kódexe sa rodí záväzok: správať sa s úctou, pozorovať potreby druhých, byť jemným predchodcom dôvery, nie len učiť.
Komunikácia sa tu nevníma ako výmena informácií, ale ako dotyk duší — slová majú váhu, tón má silu; hovoríme nielen ústami, ale celým bytím. Keď sa dieťa cíti vypočuté a dospelý len počúva, priestor sa stáva bezpečným a sloboda rastie.
Sprievodkyne neukladajú povinnosti, ale žijú hodiny dňa v súlade s prirodzeným rytmom — či už pri hrách, jedle, tichu alebo speve. Tým sa v deťoch prebúdza dôvera: „Môžem byť, môžem rásť, môžem sa učiť.“
Takto Hájanka stavia svoje hodnoty — láskavosť, pravdivosť, rešpekt — do každodenného života. A tým pomáha deťom nielen vzdelávať sa, ale aj rásť v úcte k sebe samým, k ostatným a k svetu.
V Hájanke deti každý deň sprevádzajú láskavé sprievodkyne – ženy, ktoré tvoria teplo domova, rytmus dňa a ticho, v ktorom môže dieťa rásť.
Nie sú to učiteľky v bežnom zmysle slova, ale prítomné bytosti, ktoré žijú to, čo deti napodobňujú – pokoj, trpezlivosť, radosť z práce a jemnosť v dotykoch každodennosti.
Sprevádzajú deti pri hrách, v záhrade, pri tvorení aj pri tichu rozprávky. Ich úlohou nie je učiť, ale byť vzorom, ktorého láska a istota dávajú deťom pocit, že svet je dobrý a bezpečný.
Každé dieťa v Hájanke má tak možnosť rásť v prostredí, kde dospelý neriadi, ale kráča vedľa – s úctou, dôverou a otvoreným srdcom.
Zdroj: hajanka.sk
