História Bojnického zámku
Bojnický zámok patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o pravdepodobnej existencii hradu v Bojniciach je z roku 1113 v druhej Zoborskej listine, kde sa spomínajú „bojnickí podhradčania“. Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa na mieste staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Hont-Poznanovcov.
Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321. Po Matúšovi Čákovi sa v Bojniciach v 14. a 15. storočí vystriedali v držbe hradu viaceré šľachtické rody – Gilethovci, Jelšavskí, Noffryovci. V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval Bojnický hrad spolu s panstvom svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Po smrti kráľa Mateja sa však hradu napokon zmocnili Zápoľskí a vlastnili ho až do roku 1527.
V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexejovi Turzovi. Turzovci hrad upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Pôvodný gotický hrad dostal takto charakter renesančného zámku s rovnako vysokými obytnými budovami zoskupenými okolo vnútorného nádvoria.
Po vymretí rodu Turzovcov (v roku 1636) hrad opäť pripadol korune. O rok neskôr, v roku 1637, dal cisár Ferdinand III. Bojnické panstvo Pavlovi Pálfimu. V roku 1645 dostali Pálfiovci Bojnický hrad za 200 000 zlatých do dedičnej držby. V Bojniciach znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. Stavebná aktivita na hrade utíchla koncom 17. storočia. Jeho podoba sa v priebehu 18. a 19. storočia podstatne nezmenila.
Po dlhšom období stagnácie a úpadku získal bojnické panstvo s hradom v roku 1852 jeho posledný šľachtický majiteľ – gróf Ján Pálfi. Gróf Pálfi sa rozhodol prestavať hrad na romantický zámok. Ako vzor použil francúzske gotické hrady z údolia rieky Loiry, pápežský palác v Avignone, gotické tirolské hrady i ranú renesančnú taliansku architektúru.
Architektom neogotickej prestavby bol Jozef Hubert. No architekt sa zjavne stal iba nástrojom v rukách svojho zákazníka s vysoko vycibreným umeleckým vkusom. Sám Pálfi kreslil, navrhoval a riadil všetky práce. Táto posledná neogotická prestavba trvala 22 rokov (1889 – 1910).
Gróf Pálfi sa jej úplného dokončenia nedožil, zomrel vo Viedni 2. júna 1908 ako starý mládenec. Pretože nemal priamych dedičov, čoskoro po jeho smrti vypukli spory medzi príbuznými o dedičstvo. V roku 1923 bola uzavretá priateľská dohoda medzi dedičmi grófa Pálfiho a československým štátom, v ktorej boli určené zbierky, ktoré nebudú predmetom dražieb. Dražby umeleckých zbierok grófa Pálfiho sa uskutočnili v rokoch 1924 – 1926.
V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila firma Baťa. Po vojne, na základe Benešových dekrétov, pripadol jej majetok štátu. Od roku 1950 je v zámku definitívne umiestnené múzeum, ktoré je dnes súčasťou Slovenského národného múzea.
Travertínová jaskyňa
Súčasťou Bojnického zámku je aj prírodná travertínová jaskyňa s priemerom 22 m a výškou 6 m. Nachádza sa 26 metrov pod úrovňou 4. nádvoria. Jaskyňa vznikla účinkom atmosférických zrážok vody, ktorá sem vtekala kráterom a vonkajšími puklinami do stredu travertínovej kopy. Voda travertín rozrušovala a odplavovala. Vytvorila tak terajší kruhový priestor jaskyne s výzdobou na stenách. V jaskyni sa nachádzajú dve jazierka, ktoré sú pravdepodobne spojené s inými v ďalších podzemných priestoroch, na ktoré je táto travertínová kopa bohatá.
Obyvatelia hradu určite dávno vedeli o existencii jaskyne, ktorá im slúžila ako úkryt a zároveň zásobáreň vody. Znovu ju však objavili až v roku 1888, keď počas poslednej prestavby čistili a opravovali hradnú studňu. Jaskyňa bola verejnosti sprístupnená prvýkrát v roku 1967.
Zámocký park
Okolo Bojnického zámku je sadený prírodno-krajinársky park. Pôvodne malo ísť o romantický park s rôznymi atrakciami, kvázi zrúcaninami a pod. Ako každý takýto park nekončil múrom, ale sa voľne „rozplýval“ formou alejí do priľahlej krajiny a medzi priľahlé domy.
Prvé dochované záznamy o záhradníkoch na Bojnickom zámku, resp. v parku okolo neho sú z r. 1910. V súčasnom období sa v charakterovom parku nachádza viacero vzácnych a zaujímavých stromov.
Otváracie hodiny podľa sezóny
Zdroj: bojnicecastle.sk
