Očakáva sa, že do roku 2040 prekročí priemerná dĺžka života hranicu 80 rokov. Žijeme teda dlhšie než generácie pred nami, čo zároveň znamená vyššie finančné nároky na obdobie po skončení pracovného života. Výsledky medzinárodného prieskumu skupiny NN o dlhovekosti však ukazujú, že na penziu nie sme patrične pripravení. Respondenti z prieskumu sa zhodli na tom, že stabilné zdravie a finančná istota sú najdôležitejšími faktormi kvalitného starnutia.
Slovensko sa podľa zistení nachádza na spodných priečkach rebríčka pripravenosti – horšie sú na tom už len Gréci. Naopak, Česi, Holanďania a Turci patria medzi najlepšie pripravených. Index pripravenosti na dôchodok, ktorý hodnotí finančné uvedomenie a aktívne kroky smerom k zabezpečeniu penzie na stupnici od 1 do 10, dosahuje u nás hodnotu len 4,3, čo je menej ako medzinárodný priemer. Zaujímavosťou je, že ľudia vo veku 55 až 65 rokov sa cítia pripravení viac než populácia nad 45 rokov, ktorej sa dôchodok ešte blíži len veľmi pomaly. Výrazné rozdiely medzi mužmi a ženami sa neukázali; lepší pocit pripravenosti majú osoby s vyšším vzdelaním a úsporami.
Koľko potrebujeme na dôstojný dôchodok? Mnohí v tom nemajú jasno
Len malé percento Slovákov vie presne odhadnúť, koľko financií bude potrebovať na dôstojný život po odchode z práce — podľa prieskumu je to iba 14 %. Ešte menej ľudí má predstavu o tom, koľko by si mali mesačne odkladať, a len veľmi malá časť túto odporúčanú sumu skutočne aj sporí. Popri povinnom prvom pilieri zo Sociálnej poisťovne by mal každý zvážiť aj druhý pilier (starobné dôchodkové sporenie) a tretí pilier (doplnkové dôchodkové sporenie).
Na druhej strane si Slováci celkom veria v oblasti finančných vedomostí. Až 40 % sa považuje za veľmi sebavedomých vo finančnom plánovaní a ďalšia tretina má pocit, že sa v tejto oblasti vyzná. Ide o vyššie hodnoty v porovnaní s medzinárodným priemerom. Japonci a Gréci sú v tomto ohľade najmenej sebavedomí.
Do dôchodku chceme ísť skôr, no sporiť začíname neskoro
Slováci by radi odišli do penzie už okolo 59. roku života, čo je približne o jeden a pol roka skôr než globálny priemer. Pokiaľ ide o sporenie, s odkladaním peňazí začíname okolo veku 34 rokov, čo zodpovedá svetovému priemeru. V jednotlivých krajinách sú však veľké rozdiely — Holanďania začínajú už pred tridsiatkou, kým Gréci a Japonci čakajú až do obdobia po štyridsiatke.
K zlepšeniu finančnej situácie v dôchodku môže prispieť aj doplnkové dôchodkové sporenie, známe aj pod označením tretí dôchodkový pilier. Tretí pilier si možno zriadiť pohodlne aj online z domu. Odborníci odporúčajú začať so sporením čo najskôr – dlhší horizont prináša vyšší potenciál úspor.