Krásna detská séria o magických zvieratách a Lottie, ktorá sa s nimi vie rozprávať…
Ak ste si obľúbili detskú sériu Magické zvieratá, tešte sa na ďalšiu knižku.
V slovenčine už vyšli tri knihy.
Najskôr to boli Mačacie čary. Spoznali sme Lottie, ktorá má magickú schopnosť. Vie sa rozprávať so zvieratami! A robí to rada, najmä v chovateľských potrebách svojho strýka. Jedného dňa sa stane prekvapujúca vec – zvieratká jej začnú odpovedať. Vďaka tomu Lottie prežije oveľa lepšie leto, než aké si predstavovala.
Potom nasledovala druhá kniha Psie čary. Jedenásťročnej Lottie sa zapáčil život v obchode s chovateľskými potrebami jej strýka. Čarodejnica Ariadna jej i jej psej kamarátke Sophie dáva hodiny mágie. Dokonca aj škola sa teraz zdá zábavnejšia, keď si Lottie našla novú priateľku Ruby. Môže však Lottie Ruby naozaj dôverovať? Čo by jej nová priateľka povedala, keby vedela, že Lottie má čarodejnícke schopnosti?
A nedávno vyšla tretia knižka Škrečkove čary.
Čarovné dobrodružstvá jedenásťročnej Lottie pokračujú! Je veľmi šťastná, že môže bývať v obchode s chovateľskými potrebami svojho strýka a rozprávať sa so zvieratkami, ktoré tam žijú. Sama pritom zdokonaľuje svoje schopnosti. Do ulice sa však nasťahuje nová susedka, ktorej čarodejnícke schopnosti sú mocnejšie než Lottiine a ktorá rada spôsobuje problémy…
Príbehom o nebojácnom škrečkovi Gilesovi sa séria určite nekončí.
Začítajte sa do knižky Škrečkove čary:
„Čo som nebol ja? Lottie, musíš mi povedať, čo sa tu deje!“ Strýko Jack opäť vyzeral veľmi ustarostený.
„Boli sme na Netherbridgeskom kopci, v tom sne, a hľadali sme jednorožca. Potom sa objavila Pandora a skoro sa mi dostala do hlavy, strýko Jack, bola taká mocná! Ale… zahnal… ju jednorožec “ Lottie stíšila hlas. Znelo to tak hlúpo…
„Ako som už povedala, Lottie, nebol to jednorožec,“ odvetila Sofie netrpezlivo. „Niekto ho poslal, aby nás zachránil. Mali sme pocit, že si to bol ty.“
„Nebol som to ja,“ odvetil strýko Jack. „Počujte, vy dve, mali by ste niečo vedieť… Lottie, keď tvoj otec odišiel na svoj posledný výlet, nehľadal iba exotické zvieratá.“ Strýko Jack si povzdychol. „Vybral sa hľadať jednorožce, bol nimi posadnutý. Dopočul sa, že žijú hlboko v dažďových pralesoch. Preto ma to tak zobralo.
Jednorožce mi pripomínajú, ako veľmi mi Tom chýba – a koľko si premeškala tým, že ho nemáš pri sebe.“
„Ach,“ šepla Lottie. Nevedela, čo si má o tom myslieť. Bola rada, že sa dozvedela čosi o ockovi, ale zároveň… opustil ju aj mamu a išiel do pralesa pátrať po jednorožcoch. Hoci Lottie jedného videla – teda aspoň v sne –, jednorožce stále považovala len za akúsi rozprávku. Niečo, čím by sa dospeláci nemali zapodievať.
„Tak by sme sa asi mali vrátiť späť do postele,“ povedala vyčerpane.
„Lottie!“ Giles sa na ňu díval z otvorených dverí na klietke.
„Dobrý večer, Giles. Páči sa vám vaša klietka?“ spýtala sa Lottie a podarilo sa jej vystrúhať malý úsmev.
„Lottie, nemôžete sa vrátiť do postele,“ naliehal škrečok. Jej otázku sa rozhodol ignorovať.
Lottie naňho najprv civela, no potom si uvedomila, že má pravdu. „Och, čo ak sa tá bosorka vráti! Čo urobíme?“ A práve v tej chvíli na ňu doľahla obrovská únava.
„Ariadna ťa bude musieť naučiť, ako si ochrániš myseľ v spánku,“ súhlasil strýko Jack. „Ale dovtedy…“