Znovu narodený slovenský motocyklový pretekár sa po náročnej januárovej Rally Dakar ukázal na výstave motoriek v centre Bratislavy. O svojich zážitkoch a nielen motorkárskych skúsenostiach porozprával počas zaujímavej besedy, kde ho prišli povzbudiť nielen skalní dospelí fanúšikovia, ale i množstvo tínedžerov a detí! Tie ho zastavovali na každom rohu, žiadali ho o pamätnú selfie či autogram.
„Ivana Jakeša sledujem pre jeho vytrvalosť. Je to človek, ktorý sa nevzdáva a je zázrak, že tohtoročné Rally Dakar prežil“, povedal iba 15 ročný Štefan, ktorý si so svojím otcom prišiel po autogram až z Nitry.
V podobnom duchu reagovala aj 17 ročná Kristína, ktorá sa dozvedela o hosťovaní pretekára na výstave v nákupnom centre na hodine fyziky. „Som zvedavá na jeho zážitky. V škole sme sa rozprávali o tom, čo sa mu práve stalo a o faradayovej klietke. Navyše, môj tatino je jeho fanúšik a vždy keď sa mi v sobotu ráno nechce vstávať na tréningy, nezabudne mi pripomenúť, že ani Jakeš by nemal z Rally Dakar bronz, keby poctivo netrénoval“, dodala so smiechom sympatická študentka z Bratislavy.
Jeden z najúspešnejších motocyklových pretekárov Slovenska Ivan Jakeš sa z priazne detí a tínedžerov tešil, a to aj napriek tomu, že momentálne nemá za sebou tie najlepšie časy. Hviezda programu musela z tohtoročnej Rally Dakar odstúpiť po 5. etape na území Bolívie, keď si pri nepríjemnom páde zlomil ruku a utrpel ďalšie zranenia. Nešťastie ho však sprevádzalo už skôr. V 3. etape prežil zásah blesku a len zázrakom sa zachránil, keď v obrovskom šoku udržal nohu na pedáli svojho stroja. Pohotová reakcia Jakeša vytvorila pre silný prúd blesku takzvanú Faradayovu klietku, čo v jednoduchosti znamená, že prírodný živel obehol jeho telom a následne, cez konštrukciu motorky a hlavne pneumatiky, bol zvedený do zeme. „Mal som šťastie“, povedal v krátkosti a netajil ani obrovský strach. „Nikdy som sa tak nebál. Naozaj. Keď to udrelo, mal som strach.“ Lekári po tom, čo ho zasiahol blesk a dorazil zvyšných 300 kilometrov do cieľa tretej etapy iba krútili hlavou. Ivana pálila polovica tela, na jedno ucho nakrátko stratil sluch a na oku destabilizoval zrak. No fakt, že žiadnej pomoci naokolo niet a silná búrka neutíchala, ho nútila neskladať nohu z pedála a pokračovať. Na miesto zásahu by sa aj tak žiadny záchranný vrtuľník nedostal. Okrem toho mu silu dávala myšlienka na rodinu, na jeho dievčatá. „Moje deti sú moje všetko. Nosím si ich stále so sebou. Neustále na nich myslím“, povedal dvojnásobný otec s neľahkým povolaním. Na otázku, či bude podporovať dcéry, ak sa rozhodnú ísť v otcových šľapajach odpovedal veľmi pohotovo. „Ja si myslím, že dievčatá majú byť pekné a nie dolámané s krivými rukami, nohami. Keď jazdíte enduro, motokros a podobné veci, tie zranenia k tomu jednoducho patria“, priznáva jazdec, ktorý má sám za sebou viac než dvadsať operácií a vážnejších ošetrení. „Ja dúfam, že moje deti nebudú chcieť jazdiť na motorkách“, vyznáva sa štvrtý najlepší pretekár Rally Dakar z roku 2013.
Čo však poradiť rodičom, ktorí sa neboja a rozhodnú sa viesť dieťa k podobným adrenalínovým motošportom? „Podľa môjho názoru, aby sa dieťa venovalo akémukoľvek športu toho druhu, malo by prejsť vývojovou fázou, malo by mať riadne vyvinuté kĺby a malo by všeobecne športovať. Môže plávať, bicyklovať, venovať sa všetkému, čo samo chce robiť. A až vo veku okolo 9 -10 rokov nastane vhodný čas na to, aby sa špecifikovalo na niečo, čo ho skutočne baví a v čom začína vynikať“, hovorí Jakeš, ktorý s jazdením na motorke začal v približne rovnakom čase. „V tomto veku majú deti už predsa len už viac rozumu. Vedia pochopiť čo je spojka, čo je brzda a čo plyn. Môže si hovoriť kto chce čo chce, no ja tvrdím, že treba byť zodpovedný rodič, motorka je svojim spôsobom taktiež zbraň, malé dieťa ňou môže ublížiť hocikomu, nielen sebe“, poradil pretekár a zároveň dodal, že adept na výborného jazdca má pred sebou stále krásnych 8 rokov na to, aby sa vypracoval a v osemnástke sa stal napríklad aj majstrom sveta.
A ako to teda začalo u Jakešovcov? Aktívnemu športovaniu sa venovali obaja manželia Jakešovci. Jazdenie na motorke sa však dostalo k malému Ivanovi viac menej náhodou.
„Otec mi spravil zo srandy malú motorku, ale nebral to nijak vážne. Mal som asi 8-9 rokov. Nešlo o žiadne preteky, vozil som sa popri chalupe, po dvore. Závodiť som začal až v trinástich. Všetci tvrdia, že to bolo neskoro. Ja si naopak myslím, že to je ten ideálny vek“, stojí si za svojim sympatický Slováčisko. I keď motorka priťahuje veľa pozornosti, Ivana spolužiaci nepovažovali za akého si frajera. Práve naopak. V malom meste, kde každý každého pozná, mu všetci držali palce. Spolužiaci mi nezávideli, mal som veľa kamarátov. Skôr ja som závidel im, že majú prázdniny, že chodia na výlety zo školy, na lyžiarske kurzy, zatiaľ čo ja som sa musel venovať športu“, povedal rodák z Brezovej pod Bradlom. Svoje detstvo a program však vôbec neľutuje. „Som šťastný, že som dokázal to, čo som od malička chcel. Robím to čo ma baví. Ja som si nikdy nevedel predstaviť, žeby som robil niečo iné. Nepamätám si, žeby som chcel byť kozmonaut alebo traktorista, alebo niečo podobné“, zalovil vo svojich spomienkach na záver.
Tohtoročná účasť na Rely Dakar bola pre Ivana Jakeša už desiata v poradí. Prvýkrát pretekal na legendárnej rely v roku 2007 v Afrike a Európe. Táto posledná náročná motoristická súťaž bola pre 43-ročného pretekára šiestou nedokončenou. Svoje najlepšie umiestnenie dosiahol v roku 2013, keď Rely Dakar ukončil na 4. mieste. Jakešovi tak patrí historicky najlepšie umiestnenie slovenského pretekára.
Ivana Jakeša už čakajú ďalšie povinnosti. Avšak výstavu motoriek s názvom I love motorky si môžete pozrieť v bratislavskom nákupnom centre Central ešte do 26. februára.