Prinášame vám prehľad toho, čo by mal nastávajúci prváčik vedieť a čo ho čaká na zápise.
– samostatne sa obliecť a obuť,
– pozapínať si gombíky a zaviazať šnúrky na obuvi,
– samostatne sa najesť,
– samostatne sa najesť,
– samostatne sa obslúžiť na WC, umyť si ruky, spláchnuť a pod.,
– správne vyslovovať všetky hlásky,
– vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach,
– vyjadrovať sa plynule aj v zložitejších vetách,
– spočítať predmety do „päť“,
– interpretovať obsah krátkej rozprávky,
– poznať naspamäť detskú pesničku alebo básničku,
– kresliť pevné a neroztrasené línie,
– nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi (hlava, krk, trup, ramená atď. postava je anatomicky správne rozložená),
– vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary,
– poznať základné odtiene farebného spektra (červená, zelená, žltá, oranžová, fialová, atď.),
– orientovať sa v priestore, vie kde je „vpredu“, „vzadu“, „hore“, „dole“, „vpravo“, „vľavo“.
Ako by sa mal budúci prvák správať
– vydrží pri hre alebo inej činnosti 15-20 minút,
– začatú prácu alebo hru dokončí, nezačína neustále niečo nové, neodbieha,
– na nové prostredie a osoby si zvyká bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká),
– väčšinou sa hráva spoločne s deťmi, nestráni sa ich spoločnosti, nie je medzi deťmi bojazlivý a plačlivý,
– nie je agresívny, spory s deťmi dokáže riešiť väčšinou bez bitky, hádky, vzdorovitosti,
– v jeho správaní by sa nemali prejavovať zlozvyky, ako napríklad: cmúľanie prstov, ohrýzanie nechtov, časté pokašliavanie, žmurkanie,
– nezajakáva sa pri reči,
– nepomočuje sa,
– ovláda prejavy slušného správania (pozdraviť, odzdraviť a pod.).
Často sa stáva, že dieťa si tajne pribalí do aktovky i niektorú obľúbenú hračku. Niektoré školy akceptujú a tolerujú nosenie hračiek do školy, pokiaľ sa s nimi dieťa nehrá počas vyučovacieho procesu a nevyrušuje tým. Rodič by si mal zistiť, do akej miery je nosenie hračiek do školy povolené. V prípade, že to škola akceptuje, mal by rodič dieťaťu vysvetliť, že nosenie hračiek do školy nie je najvhodnejšie, môže ho to rozptyľovať a nebude sa vedieť poriadne sústrediť na hodinách.
Je tiež potrebné dieťa upozorniť i na možnosť, že mu niektorý spolužiak alebo i starší žiak môže hračku zobrať a môže sa stať, že už ju viac neuvidí alebo mu ju zničia. Ak dieťa s takýmto variantom počíta, ľahšie sa vyrovná s prípadnou stratou. Je dôležité, aby dieťa pochopilo, že sa s danou hračkou na hodinách hrať nemá a môže si ju vybrať z tašky počas prestávky alebo po vyučovaní v školskom klube. Za týchto predpokladov, môže rodič dovoliť svojmu dieťaťu nejakú osobnú drobnosť zobrať so sebou. Dieťa tak bude mať pri sebe niečo dôverne známe a môže sa cítiť istejšie a sebavedomejšie.