So zubnou pastou odporúčajú zubní lekári začať až asi okolo dvoch rokov, dovtedy stačí deťom čistiť zúbky vhodnou zubnou kefkou, pričom väčší je dôraz na správnosť mechanického čistenia zubov než na použitú zubnú pastu. Pozor tiež na častú chybu rodičov, ktorí svojim deťom doprajú príliš veľa zubnej pasty pri umývaní zúbkov – stačí malé množstvo veľkosti hrášku.
Kedy?
So zubnou pastou odporúčajú zubní lekári začať až asi okolo dvoch rokov, dovtedy stačí deťom čistiť zúbky vhodnou zubnou kefkou, pričom väčší je dôraz na správnosť mechanického čistenia zubov než na použitú zubnú pastu. Pozor tiež na častú chybu rodičov, ktorí svojim deťom doprajú príliš veľa zubnej pasty pri umývaní zúbkov – stačí malé množstvo veľkosti hrášku. U tých najmenších drobčekov do troch rokov je dôležité byť so zubnou pastou veľmi opatrný. Deti v tomto veku často ešte nedokážu pastu vypľúvať a dochádza tak k jej prehĺtaniu, pričom takto prijímané fluoridy sa v žalúdku veľmi dobre absorbujú (viac napr. Terapeutické účinky foru, 2012). U týchto detí, ale aj u starších, ktoré ešte nevedia dôkladne vypľúvať, je preto lepšie používať zubné pasty bez obsahu fluóru.
Podľa čoho vyberať?
Kvôli vysokému obsahu zlúčenín fluóru v zubných pastách pre dospelých sa dospelácke pasty neodporúča používať pre malé deti (do 6 rokov). Pre naše ratolesti by sme mali vždy vyberať detské zubné pasty, v ktorých je obsah fluóru nižší. V smernici EÚ sa k používaniu zubných pást s obsahom fluoridu pre deti píše: „Každá zubná pasta obsahujúca zlúčeniny fluóru v koncentrácii 0,1 až 0,15 % vyjadrené ako F, pokiaľ už nie je označená ako nevhodná pre deti (napr. označením ‚len pre dospelé osoby‘), musí byť označená takto:
Deti do veku do šiestich rokov (vrátane): Pri čistení zubov použite množstvo veľkosti zrnka hrachu pod dohľadom dospelej osoby, aby sa minimalizovalo prehltnutie. Ak je fluorid prijímaný z iných zdrojov, konzultujte svojho zubného lekára alebo všeobecného lekára.‘ (SMERNICA KOMISIE 2009/129/ES).
Pozreli sme sa bližšie na dôvody, ktoré viedli komisiu EÚ k takýmto odporúčaniam. A pritom objavili tiež ďalšiu problémovú látku v detských zubných pastách.
Fluór
Bežnou súčasťou väčšiny zubných pást je chemický prvok fluór, ktorý sa už dlhé roky sa považuje za účinnú látku bojujúcu proti zubnému kazu. Fluór má priaznivý účinok na zubnú sklovinu, pretože ju spevňuje a pomáha tak predchádzať jej poškodeniu. Preto sa v mnohých krajinách fluór po druhej svetovej vojne začal pridávať aj do pitnej vody (Na Slovensku a v Čechách sa voda už nefluorizuje). Deťom (neraz už od veku šesť mesiacov) sa ešte donedávna podávali často aj fluoridové tablety ako prevencia kazivosti chrupu.
Čoraz častejšie však možno pozorovať diskusie na tému efektivity a bezpečia fluóru pre naše zdravie. Vykonávajú sa štúdie zamerané na fluór a jeho pôsobenie v ľudskom organizme, obzvlášť v organizme malých detí. Ich výsledky varujú, že fluór môže byť pre malé deti nebezpečenstvom. Vplyvom priemyslu a poľnohospodárstva sa celkovo výskyt fluóru v našom životnom prostredí i strave zvýšil, čím môže dochádzať k otrave organizmu týmto prvkom.
Ak sa chcete dozvedieť o tejto problematike viac www.babyrecenzie.sk
Zdroje:
Colquhoun, J. (1990) Child Dental Health Differences in New Zealand, Community Healthy Services, XI 85-90.
SMERNICA KOMISIE 2009/129/ES z 9. októbra 2009, Úradný vestník EÚ. Dostupné na: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2009:267:0018:0019:sk:PDF
FPV, UMB (2012) Terapeutický účinok flóru, Dostupné na: http://www.fpv.umb.sk/~melicher/chemprvky/F_terap.html
Strunecká a Patočka (2001) Nové poznatky o toxických účincích fluoru a hliníku. Dostupné na: http://freeglobe.parlamentnilisty.cz/UserFiles/document/strunecka.PDF
Woffinden, B. (1997) Clear and present danger. The Guardian Weekend, June 7.
Wu G (2010). „Assays with GPCRs“. Assay Development: Fundamentals and Practices. New York: Wiley.
Yiamouyiannis, J.A. (1990) Water Fluoridation and Tooth Decay: Results from the 1986-87 National Survey of U.S. Schoolchildren, Fluoride, 23, 55-67.