V Devínskej je kópia slávneho labyrintu.
V Devínskej Novej Vsi je replika známeho francúzskeho labyrintu zo Chartres, prístupný je zadarmo. V Chartres sa labyrint nachádza v gotickej katedrále, zatiaľ čo jeho kópia, vystavaná z obyčajných kameňov, sa nachádza v starom kameňolome Waitov lom. Pocity, ktoré však človek zažíva pri prechode jedným či druhým labyrintom, sú rovnaké.
Pútnik vykročí, s mysľou sústredenou na dosiahnutie cieľa – stred labyrintu. Už po niekoľkých krokoch sa mu zdá, že je veľmi blízko, ale chodník labyrintu ho zaskočí.
Zrazu sa cesta prudko zvrtne a odvádza ho úplne opačným smerom. Podvolí sa tempu labyrintu a dá sa viesť. Jeho myseľ sa uvoľní a začne sa túlať.
Chodník ho vedie, dôveruje mu, cíti sa v bezpečí a rozmýšľa, či to takto nie je aj v živote – aj keď sa zdá, že človek ide opačným smerom, cesta ho stále vedie k cieľu.
Treba len veriť svojim vnútorným silám a nasledovať chodník, ktorý môže v reálom živote predstavovať hocičo – intuíciu, vieru či sedliacky rozum.
Toto sú jedny z pocitov, ktoré zažívajú ľudia pri prechádzke labyrintom.
Jeden z najznámejších labyrintov na svete sa nachádza vo Francúzsku, v gotickej katedrále v Chartres. A práve toto mystické dielo kopírujú po celom svete.
Jedna kópia tohto labiryntu je aj v Bratislave. Konkrétne v Devínskej Novej Vsi, vo Waitovom lome. V roku 2007 ho tu zostavil Martin Kaľavský z kameňov, ktoré už za ten čas obrástli zeleňou.
„Pre mňa je labyrint krásnou metaforou života,“ povedal jeho autor Martin Kaľavský. Na jeho výstavbu mal podľa neho niekoľko dôvodov, aj keď prvotný impulz bol čisto len dielom momentálnej inšpirácie.
Jedným z dôvodov, prečo Martin Káľavský tento labyrint postavil, bol, že išlo o dar pre jeho vtedy novú priateľku.
„Asi to celkom zabralo, keďže sme už manželia,“ povedal Kaľavský.
Waitov lom mu pripadal ako ideálne miesto na labyrint. Počas jeho stavby sa dozvedel, že sa tu príležitostne konajú aj bohoslužby a pripadalo mu to ako dobré znamenie.
A aj keď si pôvodne myslel, že labyrint tam dlho nevydrží, keďže to boli iba vedľa seba poukladané kamene a išlo skôr o akýsi experiment, teší ho, že ešte stále existuje.
Labyrint v Chartres
Experti odhadujú, že labyrint v Chartres pochádza zo začiatku 13. storočia. V tom období vznikali labyrinty aj v iných gotických katedrálach vo Francúzsku.
V 18. storočí boli však hromadne odstraňované. V tých časoch sa už netešili podpore cirkvi a ako uvádza Jeff Saward, ktorý sa histórii labyritov venuje už od roku 1976, je zaznamenané, že už okolo roku 1650 sa jeden kanonik v Chartres sťažoval na správanie sa návštevníkov, ktorí hlučne prechádzali labyrintom aj počas bohoslužieb.
Labyrint v Chartres sa vo svojej pôvodnej podobe zachoval dodnes. Jeho priemer je takmer 13 metrov a jeho chodník je dlhý 262 metrov. V strede sa nachádza kamenná šesťcípa rozeta.
V minulosti sa na nej nachádzala bronzová či mosadzná plaketa zobrazujúca údajne boj medzi Tézeom a bájnym Minotaurom.
Vo svojej plnej kamennej kráse sa však dá vidieť a prejsť sa ním len v piatky. V ostatné dni je prekrytý stoličkami, keďže katedrála je stále funkčná a slúžia sa v nej omše.
Na čo bol labyrint pôvodne využívaný, sa dodnes nevie. Nezachovali sa totiž o tom žiadne dokumenty, čo poskytuje priestor na množstvo špekulácií.
Cesta do raja
Dôvody, prečo sa vo všeobecnosti labyrinty budovali, nie sú úplne jasné. Stavali ich v stredoveku, čo bola éra pútí. V tých časoch bol pre kresťanov stredom sveta Jeruzalem a aj cieľom pútí.
Avšak nie každý mohol takúto púť absolvovať. Jednou z náhradných možností bolo absolvovať púť v labyrinte v Chartres, ktorý je známy aj pod menom Le chemin de Jerusalem alebo Cesta do Jeruzalema.
Iné mená, pod ktorými sa labyrint v Chartres spomína, je Dom Dajdaloso. Ním bol legendárny architekt, ktorý postavil bludisko pre kráľa Minotaura na Kréte či la lieue, čo je jednotka vzdialenosti, ktorú človek prejde za hodinu.
Niektorí pútnici totiž absolvujú púť labyrintom na kolenách, čo im trvá približne hodinu, teda čas, za ktorý by peši prešli približne jednu takúto jednotku.
Známy francúzsky labyrint sa nazýval aj cestou do raja, nebeského Jeruzalema. Putovaním labyrintom veriaci sledovali cestu svojich dlhých a úmorných životov na zemi.
Tá sa začínala akoby narodením na vstupe do labyrintu a končila sa zasa smrťou v jeho strede. Takáto púť symbolizovala očistec a zmŕtvychvstanie.
Jednou z interpretácií je, že cez výstavbu labyrintov si stredovekí teológovia a remeselníci osvojili pohanské mýty a symboly na vyjadrenie kresťanských myšlienok.
Kde nájsť labyrint v Bratislave
Bratislavská replika slávneho labyrintu v Chartres sa nachádza vo Waitovom lome v Devínskej Novej Vsi.
Lom v minulosti nazývali Devínsky kameňolom a bol súčasťou prvej bratislavskej vápenky, ktorá fungovala od konca 19. storočia do roku 1935.
Lom sa nachádza na západnom svahu vrchu Devínska Kobyla, ktorá je dnes prírodnou rezerváciou. Dá sa k nemu dostať trasou modrého náučného chodníka vedúceho zo Sandbergu do Devína.
Tí pohodlnejší môžu využiť aj verejnú dopravu. Z autobusu číslo 28 treba vystúpiť na zastávke na znamenie Devín-Záhrady a vyjsť lesnou cestou do kopca.
Dobrým orientačným bodom sú kozy, ktoré sú vo Waitovom lome umiestnené od roku 2013 v rámci projektu obnovy tradičnej pastvy.
Zdroj: bratislava.sme.sk