20. november 2019 / Meniny má Félix

Chcete vychovávať deti, ktoré sú šťastné a spokojné?

Kniha plná tipov a odporúčaní, ako vychovávať bábätká od narodenia po jeden rok života.
Chcete vychovávať deti, ktoré sú šťastné a spokojné?

V tejto úžasnej knihe nájdete množstvo praktických tém, ktoré riešia mamičky hneď po narodení bábätka.

Nechať dieťa plakať, alebo ho brať hneď do náručia?
Koľko a ako bábätko stimulovať?
Čo robiť, aby dobre spalo?
Čo prežíva bábo?
Čo ho stresuje?
Ako mať múdre dieťa?
Čo je najdôležitejšie v prvom roku pre to, aby sme dieťatku postavili základy pre šťastný život?

Aj na tieto otázky odpovedajú tri odborníčky - Jana Bašnáková, Eva Vavráková a Jana Zemandl v knihe Psychológia pre milujúcich rodičov. Prakticky, konkrétne a autorky dávajú tipy, ako reagovať, čo robiť a ktoré kroky sú najlepšie, aby bolo vaše dieťa naozaj v pohode.
Napríklad hneď v prvej kapitole sa dozviete tipy, ako reagovať, aj je vaše bábo nepokojné, plačlivé alebo fakt náročné.
V ďalšej kapitole si prečítate o rôznych mýtoch – mýtus o prdíkoch, syndróm trasenia dieťaťom, príčiny nadmerného plaču ap. Výborný je Zoznam na prežitie – 10 trikov, ako byť v pohode s nadmerne plačúcim bábätkom.

Veľmi zaujímavá je kapitola o spánku – aké sú vlastne spánkové cykly dieťaťa? Spí letné a zimné dieťa inak? Ako na to, aby dobre spalo?

Určite si vychutnáte kapitolu Svet emócií. „Ukazuje sa však, že bábätká sú už od príchodu na tento svet sociálne a emočne oveľa komplikovanejšími bytosťami, než sa pôvodne predpokladalo. Napríklad, krátko po narodení poznajú a uprednostňujú hlas svojej mamy pred inými hlasmi. Prejde len niekoľko týždňov a pripútavajú si nás k sebe nádherným úsmevom. Vychutnávajú si, ak sa im zadívame do očí a prihovárame.“
A tak sa v kapitole dozviete, ako a kedy sa vyvíjajú emócie bábätka? Môže bábätko cítiť stres? Využijete aj 11 praktických tipov, ako dosiahnuť spoluprácu s bábätkom.

„Mnohé informácie, ktoré kolujú mediálnym priestorom, sa nám však zdali príliš zjednodušené, často jednostranné a povrchné. Ako výskumníčky sme vedeli, že realita je oveľa zložitejšia než jednoduché rady typu – „keď ju budeš brať na ruky, rozmaznáš ju“. Bolo pre nás prirodzené obrátiť sa namiesto nich na kvalitné zdroje z vývinovej psychológie, odborné knihy a vedecké články,“ vysvetľujú autorky, prečo vznikla kniha Psychológia pre milujúcich rodičov.

Krátka ukážka z knihy Psychológia pre milujúcich rodičov:

Mýty o spánku bábätiek

V troch mesiacoch má vedieť prespať celú noc. V šiestich už nie je dôvod v noci ho dojčiť, jednoducho nemôže byť hladné. Deväťmesačné dieťa nemá v rodičovskej posteli čo hľadať, musí byť schopné spať samo, najlepšie vo vlastnej izbe. Inak bude nesamostatné.
Keď sú rodiča vystavovaní takýmto a podobným vyjadreniam, je pochopiteľné, že skôr či neskôr začnú pochybovať o tom, či je spánok ich dieťatka v poriadku. Ako je možné, že sa budí dvakrát za noc, keď už má päť mesiacov? Prečo sa potrebuje v deviatich mesiacoch v noci dojčiť? Pritom výskumy o tom, ako má vyzerať „normálny“ spánok bábätka, ktoré uvádzame v tejto kapitole, spomínané radikálne vyjadrenia nepodporujú.

MÝTUS: „DOBRE SPIACE BÁBO SA V NOCI NEBUDÍ.“

V noci sa budia všetci, deti aj dospelí. Rozdiel je v tom, že my si prebúdzanie medzi jednotlivými spánkovými fázami často ani nevšimneme, pretože bez ťažkostí znovu zaspíme. Ráno si ani nepamätáme, že sme v noci boli hore. Bábätká sa však často po prebudení nedokážu samy uspať. Postupne sa to naučia vďaka čoraz lepším sebaregulačným schopnostiam.

MÝTUS: „TROJMESAČNÉ BÁBO MÁ PRESPAŤ CELÚ NOC.“

Medzi malými deťmi existujú veľké rozdiely v tom, koľko v noci spia, či sa budia, či dokážu zaspať samy alebo pritom potrebujú asistenciu rodičov. Jednoducho, existuje viacero „typov“ normálneho spania a zaspávania. Možno ste čítali závery jedného z najstarších a najcitovanejších výskumov detského spánku. Podľa neho okolo 70 percent detí vo veku troch mesiacov prespí celú noc. Ale: za „celú noc“ sa považovalo 5 hodín medzi polnocou a piatou ráno, za nepretržitý spánok autori rátali aj tie situácie, keď sa dieťa zobudilo, ale neprebudilo rodičov.

MÝTUS: „OD TROCH MESIACOV MÁ SPAŤ BEZ PREBUDENIA KAŽDÚ NOC.“

Nočné budenie nie je pre deti do jedného roka ničím výnimočným a sú obdobia, kedy sa aj tuhí spáči odrazu začnú budiť častejšie. Často napríklad vtedy, keď sa naučia plaziť alebo loziť. Marsha Weinraubová a jej kolegovia v roku 2012 zbierali údaje o spánku viac než 1 300 bábätiek vo veku od šiestich mesiacov do troch rokov. Údaje zhromažďovali z rôznych častí Spojených štátov. Zistili, že spánok dvoch tretín detí sa od šiesteho mesiaca predlžoval. Približne tretina detí nebudila rodičov v noci od šiesteho mesiaca vôbec, druhá tretina len jednu alebo zopár nocí v týždni (už tu vidíme, že predstava o každej plne prespanej noci od troch mesiacoch je nerealistická).

MÝTUS: „AKO SI HO NAUČÍME, TAK BUDE SPAŤ.“

Spánok bábätiek určite ovplyvňuje prístup rodičov k zaspávaniu a nočným prebudeniam. Ale svoju rolu tu zohrávajú aj gény. Napríklad tie, ktoré u dospelých ovplyvňujú, kedy sa cítia unavení, koľko spánku im stačí, či sú ranostaji alebo noční vtáci.
Aby vedci zistili, do akej miery ovplyvňuje spánok genetika, pozreli sa na veľké skupiny jednovaječných a dvojvaječných dvojčiat. Evelyne Touchetteová a jej tím sledovali spánok 995 dvojičiek vo veku 6, 18, 30 a 48 mesiacov. Dozvedeli sa niekoľko fascinujúcich skutočností. Napríklad, v každom z týchto vekových období je nočný spánok pod pomerne silnými genetickými vplyvmi. Akurát v roku a pol na nejaký čas preváži prostredie (rodičovský prístup, podmienky na spanie…). Naopak, na trvanie denných spánkov malo od začiatku sledovania silnejší vplyv prostredie.

Viac o mýtoch a tipy pre lepší spánok bábätiek nájdete v knihe Psychológia pre milujúcich rodičov.

Zdroj: bit.ly
Komentáre