Ako dlho sa drží na povrchoch koronavírus?

Thumbnail
Kategórie:

Nový koronavírus, ktorý spôsobil globálnu zdravotnícku krízu, môže byť v kvapôčkach vznášajúcich sa vo vzduchu nebezpečný aj niekoľko hodín, na niektorých typoch povrchu potom dokáže prežívať aj celé dni. Naznačuje to štúdia vedcov amerického inštitútu NIAID, ktorý je súčasťou Národného ústavu zdravia (NIH) Spojených štátov.

Závery publikované odborným časopisom New England Journal of Medicine môžu podľa agentúry Reuters poslúžiť ako návod pre prevenciu ochorení COVID-19, ktoré už má vo svete asi 8000 obetí.

Podobne ako ďalšie vírusy, ktoré oslabujú dýchaciu sústavu, sa aj nový vírus SARS-CoV-2 šíri prostredníctvom kvapôčok, teda miniatúrnych kvapôčok slín alebo nosového sekrétu, ktoré infikovaný človek vypúšťa nosom a ústami. Zatiaľ ale nie je príliš jasné, ako dlho môže zostať aktívny mimo ľudské telo. Čínski vládni experti nedávno uviedli, že vo vzduchu vírus zotrváva asi 30 minút, ich štúdiu ale časopis Practical Preventive Medicine niekoľko dní po zverejnení z neznámych dôvodov stiahol.

Ako sú na tom jednotlivé materiály?

Zistenia výskumníkov z NIAID nasvedčujú tomu, že z kvapôčky uvoľnenej pri zakašľaní či kýchnutí sa môže iný človek nakaziť aj o niekoľko hodín neskôr. Keď vedci nový vírus vypustili zo špeciálneho rozprašovača, detekovali ho vo vzduchu aj po troch hodinách, keď tento experiment končil.

Čo sa týka prežívania na povrchu predmetov, životnosť vírusu sa výrazne líšila u rôznych materiálov. Na kartóne vraj SARS-CoV-2 zostáva aktívny až 24 hodín, na plastovom či nerezovom povrchu bol „funkčný“ vírus zaznamenaný dokonca aj po troch dňoch. Najkratšia bola jeho životnosť na medi, kde autori novej štúdie vírus už po uplynutí štyroch hodín nezaznamenali.

Odborníci z NIAID sa pri svojom pokuse snažili simulovať pobyt nakazeného človeka v domácom alebo nemocničnom prostredí a to, ako by mohol infekciu šíriť kašľom a dotykom. „Použili nástroj na dávkovanie aerosólu, ktorý reprodukoval mikroskopické kvapôčky vytvárané pri kašľaní a kýchaní,“ píše Reuters.

„Výsledky prinášajú kľúčové informácie o stabilite SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje COVID-19 a naznačujú, že ľudia sa môžu vírusom nakaziť zo vzduchu a po siahnutí na kontaminované predmety,“ komentuje štúdiu na svojom webe NIH.

Jej autori skúmali tiež „polčas rozpadu“ a došli k záveru, že pri výskyte v aerosólových kvapôčkach stráca polovica vírusových častíc svoje schopnosti po približne 66 minútach. To by znamenalo, že zhruba po troch hodinách množstvo „životaschopných“ častíc klesá na 12,5 percenta, zanedbateľným sa ale stáva až výrazne neskôr.

Najdôležitejšia je hygiena

Americká štúdia už podľa agentúry AFP má aj svojich kritikov, pretože niektorí odborníci nepovažujú použitie rozprašovača s aerosólom za príliš vernú simuláciu reality. Metóda by vraj mohla nadhodnotiť intenzitu šírenia koronavírusu cez kvapôčky vo vzduchu.

Spravodajský web BBC uvádza, že jediné zakašľanie môže do vzduchu rozptýliť až 3 000 takýchto kvapôčok. Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) aj ďalšie zdravotnícke inštitúcie preto zdôrazňujú, že dôkladné umývanie rúk a dezinfekcia často používaných plôch je kľúčovou pri snahe obmedziť šírenie choroby COVID-19.

„Vedecké bádanie ukázalo, že koronavírusy možno deaktivovať do jednej minúty, keď sa povrchy dezinfikujú 62 až 71 percentným alkoholom alebo čistiacimi prostriedkami s peroxidom vodíka či chlórnanom sodným,“ píše BBC. Zároveň vraj nie je jasné, ako dlho môže byť nový koronavírus nebezpečný potom, čo sa zachytí na oblečení alebo iných povrchoch, ktoré sa nedajú tak ľahko očistiť.

Aj týmto aspektom sa pracovníci NIAID zaoberajú, povedal jeden z autorov čerstvej štúdie Vincent Munster. Teraz ďalej skúmajú tiež vplyv vlhkosti vzduchu a teploty na životnosť nového vírusu. Jeho schopnosť zostať po dlhšiu dobu aktívnym mimo ľudského tela podľa Munstera len ďalej podčiarkuje význam hygienických odporúčaní.

Podobné články