20. október 2018 / Meniny má Vendelín

Výstava: Klenoty z múzea

Výstava KleNOTY z múzea predstavuje rozmanitosť pamiatok zo zbierkového fondu SNM - Hudobného múzea.
Výstava: Klenoty z múzea

Nie je výstavou o dejinách hudby na Slovensku, len upozorňuje na bohatstvo materiálu v múzeu, význam pre hudobnohistorický výskum a schopnosť nedovoliť zabudnúť. Takto „nazbieraná” hudba je zdrojom informácií, poučenia, ale i zábavy.

SNM-Hudobné múzeum spravuje viac než 134 tisíc zbierkových predmetov, ktoré vypovedajú o hudbe a hudobnom živote v historických obdobiach s dôrazom na vzťah k Slovensku. Štruktúra fondu múzea je rôznorodá: hudobniny (rukopisy i tlače), predmety archívnej povahy, hudobné nástroje, zvukové záznamy, ikonografické zbierky, úžitkové, osobné, pamiatkové predmety vo vzťahu k osobnostiam alebo inštitúciám v kontexte s hudbou či reprodukčnými prístrojmi.

Zberu hudobných pamiatok sa v roku 1921 venoval Hudobnovedný seminár FFUK, neskôr Ústav hudobnej vedy SAV (od roku 1943). V SNM sa začiatky hudobného múzejníctva datujú od polovice 20. storočia. Samostatné oddelenie vzniklo v roku 1965 a špecializované Hudobné múzeum vo zväzku SNM si v roku 2016 pripomenulo štrvrťstoročnicu.

K najrozsiahlejším akvizíciám múzea patrí pozostalosť významnej bratislavskej rodiny hudobného skladateľa Alexandra Albrechta (1885 – 1958) a jeho syna, muzikológa Jána Albrechta (1919 – 1996). S rodinou je úzko spätá európska tradícia: pestovanie komornej hudby – DOMÁCE MUZICÍROVANIE. K jeho praktizovaniu patrí fakt, že HUDBE SA TREBA UČIŤ. Históriu hudobného vzdelávania a výchovy dokumentujú pamiatky rôznej proveniencie z obdobia 17. až 20. storočia a pramene k budovaniu špecializovaného hudobného školstva na Slovensku po roku 1918: Hudobná škola pre Slovensko (1919), predchodkyňa Konzervatória, Hudobnovedný seminár na FF UK (1921) a Vysoká škola múzických umení (1949).

Hudobné dianie dokumentujú aj osobné fondy hudobných skladateľov. Z moderne orientovanej generácie zakladateľov národnej hudby ide o Alexandra Moyzesa (1906 – 1984) a Eugena Suchoňa (1908 – 1993). Osobnosť Jána Cikkera (1911 – 1989) je zastúpená v osobnom fonde Štefana Hozu (1906 – 1982). Z generácie žiakov A. Moyzesa sú v múzeu fondy Dezidera Kardoša (1914 – 1991), Ladislava Holoubka (1913 – 1994), Tibora Freša (1918 – 1987). Zo starších skladateľských generácií múzeum spravuje pozostalosť Mikuláša Moyzesa (1872 – 1944), Štefana Németha-Šamorínskeho (1896 – 1975) a jednotlivé pramene k tvorbe Mikuláša Schneidra-Trnavského (1881 – 1958), Viliama Figuša-Bystrého (1875 – 1937) či Ladislava Stančeka (1898 – 1979). Pozostalosť významného skladateľa Jána Levoslava Bellu (1843 – 1936) patrí k prvým akvizíciám novších hudobných dejín a bola prevzatá z Hudobnovedného seminára.

Pamiatky STAREJ HUDBY dokumentujú vývoj hudobnej kultúry do 19. storočia a potvrdzujú fakt, že väčšina umeleckej hudby v Európe bola vytvorená pre kresťanskú liturgiu. Najstaršie, od 13. storočia, vznikali v pisárskych dielňach a charakterizuje ich benediktínske heslo ORA ET LABORA (modli sa a pracuj). Graficky fixujú gregoriánsky chorál – jednohlasný bohoslužobný stredoveký spev v latinčine. Ide o rôznorodý materiál: fragmenty, listy z kníh, ucelené knihy či zošity. Výrok sv. Augustína KTO SPIEVA, DVAKRÁT SA MODLÍ vyjadruje prenikanie ľudového duchovného spevu do liturgie. Rozvinula sa duchovná piesňová kultúra ako kultúrno-historický fenomén, v zbierkovom fonde zastúpený pamiatkami rôznej proveniencie a pôvodu v rukopisnej aj tlačenej forme. Dnes sa popri tradičných spevoch v chrámoch ozýva aj NOVÁ DUCHOVNÁ PIESEŇ. V cirkvi východného obradu platí: BEZ HUDBY NIE JE LITURGIA A BEZ LITURGIE NIE JE HUDBA. Z hudobných liturgických kníh sa v múzeu nachádzajú irmológiá domácej rusínsko-slovenskej liturgickej tradície.

Stáročný vývoj písomnej fixácie hudobných zápisov priniesol viacero notačných systémov. Po bezlinajkovej neumovej notácii sa v starej hudbe osvedčila menzurálna notácia MUSICA MENSURATA ako štandardný hudobný notačný systém (ca 13. – 17. storočie), najmä v tradícii vokálnej polyfónie, pretože presne – číselne proporčne – určoval trvanie rytmických hodnôt. V sústave notového písma renesancie a baroka spôsob zápisu inštrumentálnej hudby vyjadrujú TABULATÚRY (znázorňujú prstoklad a namiesto nôt používajú písmená) pre brnkacie a klávesové hudobné nástroje.

HUDBA VO FARSKÝCH KOSTOLOCH predstavuje repertoár od duchovných piesní cez náročnú figurálnu cirkevnú hudbu po svetské symfónie, ktorý sa v múzeu eviduje v zbierkach z chórov slovenských chrámov. Rovnako zaznievala aj HUDBA V KLÁŠTOROCH, múzeum deponuje napr. pozoruhodnú zbierku hudobnín zhromaždenú bratislavskými uršulínkami.

Svetská HUDBA V ŠĽACHTICKÝCH REZIDENCIÁCH, ktorú najmä od polovice 18. storočia pestovala šľachta formou domáceho muzicírovania či vydržiavaním si platených hudobníkov a kapiel, pozostávala z repertoáru v spojení univerzálnej európskej umeleckej hudby s pestrým rezervoárom ľudových piesní a tancov zo Slovenska a okolitých krajín. Viacero pamiatok svetskej hudby pochádza z fondu Adamovského kaštieľa, kde sa v 50. rokoch 20. storočia sústredil skonfiškovaný majetok šľachty a cirkvi a z hudobných zbierok chórov kostolov.

V 19. storočí sa v Európe šírilo spolkové hnutie s cieľom zveľaďovania spevu a hudby v chrámoch. Patrí k nim aj CIRKEVNÝ HUDOBNÝ SPOLOK PRI DÓME SV. MARTINA V BRATISLAVE, najvýznamnejšia hudobná inštitúcia na území dnešného Slovenska od svojho vzniku v roku 1833 do 20. rokov 20. storočia. Spolok sa podieľal aj na prezentácii diela skladateľa FRANZA LISZTA.

Rozsiahlym materiálom v múzeu je dokumentácia koncertného života 20. storočia najmä v osobných fondoch interpretov. Práve oni sú oživovateľmi a sprostredkovateľmi hudobného zážitku, cez nich HUDBA PRICHÁDZA K POSLUCHÁČOVI A POSLUCHÁČ K HUDBE. Popri ucelených zbierkach je v múzeu pestrý materiál k dokumentácii slovenského hudobného a kultúrneho života 20. storočia NA KONCERTNÝCH PÓDIÁCH.

Od 20. rokov 20. storočia sa hudba dostávala k poslucháčom aj prostredníctvom nových médií, bratislavská pobočka československej spoločnosti RADIOJURNAL začala vysielať v roku 1926. Jej súčasťou sa stal rozhlasový orchester, z ktorého 1949 vznikla profesionálna SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA. Novú kapitolu v rozvoji divadelnej kultúry na Slovensku začala v roku 1920 OPERA SND prvým operným predstavením (Smetana: Hubička). Ľudové tradície a ROZOSPIEVANÁ ZEM nadchli aj českého folkloristu Karla Plicku. V roku 1933 nakrútil prvý slovenský celovečerný zvukový film Zem spieva. ĽUDOVÉ PIESNE, ktoré sa od 30. rokov 19. storočia stávali objektom úprav a umeleckého pretvárania, podnietili rozhodnutie založiť profesionálne teleso SLOVENSKÝ ĽUDOVÝ UMELECKÝ SÚBOR (1949).

Múzeum okrem bohatých archívnych fondov spravuje aj vzácnu zbierku UMELECKÝCH HUDOBNÝCH NÁSTROJOV, ktorá sa radí k väčším zbierkam tohto typu v strednej Európe. Jej veľkú časť tvorí systematicky budovaná zbierka ľudových nástrojov. Na nich sa hrávala HUDBA PODĽA UCHA A TRADÍCIE. Z nedávnych akvizícií je pozoruhodná pozostalosť džezmena Jozefa „Doda” Šošoku a jeho mimeurópske nástroje poukazujúce na NETRADIČNÉ TRADÍCIE.

V menšej miere sú zastúpené archívne pramene k POPULÁRNEJ HUDBE, kde dominuje SLOVENSKÉ TANGO. Zbierkový fond múzea tvorí aj veľká FONOTÉKA – od prvých „digitálnych” záznamov pre mechanické hracie stroje, cez fonovalce, šelakové či vynilové platne až po digitálne nosiče.

Zdroj: snm.sk
Podobné podujatia
3. Narodeniny Forumu Poprad
PO
3. Narodeniny Forumu Poprad

Prijmite prosím naše pozvanie na oslavu tretích narodenín Forumu Poprad!...

Halloween plný superlatívov vo Familyparku
SR
Halloween plný superlatívov vo Familyparku

Tento rok sa môžete tešiť na 10 dní strašidelnej zábavy...

Jesenné prázdniny na Liptove
ZA
Jesenné prázdniny na Liptove

Nádherné babie leto na Liptove je zážitkom na celý život....

Halloween plný superlatívov vo Familyparku
SR
Halloween plný superlatívov vo Familyparku

Tento rok sa môžete tešiť na 10 dní strašidelnej zábavy...

Halloween plný superlatívov vo Familyparku
SR
Halloween plný superlatívov vo Familyparku

Tento rok sa môžete tešiť na 10 dní strašidelnej zábavy...

Komentáre