21. júl 2018 / Meniny má Daniel

Výstava: Klenoty z múzea

Výstava KleNOTY z múzea predstavuje rozmanitosť pamiatok zo zbierkového fondu SNM - Hudobného múzea.
Výstava: Klenoty z múzea

Nie je výstavou o dejinách hudby na Slovensku, len upozorňuje na bohatstvo materiálu v múzeu, význam pre hudobnohistorický výskum a schopnosť nedovoliť zabudnúť. Takto „nazbieraná” hudba je zdrojom informácií, poučenia, ale i zábavy.

SNM-Hudobné múzeum spravuje viac než 134 tisíc zbierkových predmetov, ktoré vypovedajú o hudbe a hudobnom živote v historických obdobiach s dôrazom na vzťah k Slovensku. Štruktúra fondu múzea je rôznorodá: hudobniny (rukopisy i tlače), predmety archívnej povahy, hudobné nástroje, zvukové záznamy, ikonografické zbierky, úžitkové, osobné, pamiatkové predmety vo vzťahu k osobnostiam alebo inštitúciám v kontexte s hudbou či reprodukčnými prístrojmi.

Zberu hudobných pamiatok sa v roku 1921 venoval Hudobnovedný seminár FFUK, neskôr Ústav hudobnej vedy SAV (od roku 1943). V SNM sa začiatky hudobného múzejníctva datujú od polovice 20. storočia. Samostatné oddelenie vzniklo v roku 1965 a špecializované Hudobné múzeum vo zväzku SNM si v roku 2016 pripomenulo štrvrťstoročnicu.

K najrozsiahlejším akvizíciám múzea patrí pozostalosť významnej bratislavskej rodiny hudobného skladateľa Alexandra Albrechta (1885 – 1958) a jeho syna, muzikológa Jána Albrechta (1919 – 1996). S rodinou je úzko spätá európska tradícia: pestovanie komornej hudby – DOMÁCE MUZICÍROVANIE. K jeho praktizovaniu patrí fakt, že HUDBE SA TREBA UČIŤ. Históriu hudobného vzdelávania a výchovy dokumentujú pamiatky rôznej proveniencie z obdobia 17. až 20. storočia a pramene k budovaniu špecializovaného hudobného školstva na Slovensku po roku 1918: Hudobná škola pre Slovensko (1919), predchodkyňa Konzervatória, Hudobnovedný seminár na FF UK (1921) a Vysoká škola múzických umení (1949).

Hudobné dianie dokumentujú aj osobné fondy hudobných skladateľov. Z moderne orientovanej generácie zakladateľov národnej hudby ide o Alexandra Moyzesa (1906 – 1984) a Eugena Suchoňa (1908 – 1993). Osobnosť Jána Cikkera (1911 – 1989) je zastúpená v osobnom fonde Štefana Hozu (1906 – 1982). Z generácie žiakov A. Moyzesa sú v múzeu fondy Dezidera Kardoša (1914 – 1991), Ladislava Holoubka (1913 – 1994), Tibora Freša (1918 – 1987). Zo starších skladateľských generácií múzeum spravuje pozostalosť Mikuláša Moyzesa (1872 – 1944), Štefana Németha-Šamorínskeho (1896 – 1975) a jednotlivé pramene k tvorbe Mikuláša Schneidra-Trnavského (1881 – 1958), Viliama Figuša-Bystrého (1875 – 1937) či Ladislava Stančeka (1898 – 1979). Pozostalosť významného skladateľa Jána Levoslava Bellu (1843 – 1936) patrí k prvým akvizíciám novších hudobných dejín a bola prevzatá z Hudobnovedného seminára.

Pamiatky STAREJ HUDBY dokumentujú vývoj hudobnej kultúry do 19. storočia a potvrdzujú fakt, že väčšina umeleckej hudby v Európe bola vytvorená pre kresťanskú liturgiu. Najstaršie, od 13. storočia, vznikali v pisárskych dielňach a charakterizuje ich benediktínske heslo ORA ET LABORA (modli sa a pracuj). Graficky fixujú gregoriánsky chorál – jednohlasný bohoslužobný stredoveký spev v latinčine. Ide o rôznorodý materiál: fragmenty, listy z kníh, ucelené knihy či zošity. Výrok sv. Augustína KTO SPIEVA, DVAKRÁT SA MODLÍ vyjadruje prenikanie ľudového duchovného spevu do liturgie. Rozvinula sa duchovná piesňová kultúra ako kultúrno-historický fenomén, v zbierkovom fonde zastúpený pamiatkami rôznej proveniencie a pôvodu v rukopisnej aj tlačenej forme. Dnes sa popri tradičných spevoch v chrámoch ozýva aj NOVÁ DUCHOVNÁ PIESEŇ. V cirkvi východného obradu platí: BEZ HUDBY NIE JE LITURGIA A BEZ LITURGIE NIE JE HUDBA. Z hudobných liturgických kníh sa v múzeu nachádzajú irmológiá domácej rusínsko-slovenskej liturgickej tradície.

Stáročný vývoj písomnej fixácie hudobných zápisov priniesol viacero notačných systémov. Po bezlinajkovej neumovej notácii sa v starej hudbe osvedčila menzurálna notácia MUSICA MENSURATA ako štandardný hudobný notačný systém (ca 13. – 17. storočie), najmä v tradícii vokálnej polyfónie, pretože presne – číselne proporčne – určoval trvanie rytmických hodnôt. V sústave notového písma renesancie a baroka spôsob zápisu inštrumentálnej hudby vyjadrujú TABULATÚRY (znázorňujú prstoklad a namiesto nôt používajú písmená) pre brnkacie a klávesové hudobné nástroje.

HUDBA VO FARSKÝCH KOSTOLOCH predstavuje repertoár od duchovných piesní cez náročnú figurálnu cirkevnú hudbu po svetské symfónie, ktorý sa v múzeu eviduje v zbierkach z chórov slovenských chrámov. Rovnako zaznievala aj HUDBA V KLÁŠTOROCH, múzeum deponuje napr. pozoruhodnú zbierku hudobnín zhromaždenú bratislavskými uršulínkami.

Svetská HUDBA V ŠĽACHTICKÝCH REZIDENCIÁCH, ktorú najmä od polovice 18. storočia pestovala šľachta formou domáceho muzicírovania či vydržiavaním si platených hudobníkov a kapiel, pozostávala z repertoáru v spojení univerzálnej európskej umeleckej hudby s pestrým rezervoárom ľudových piesní a tancov zo Slovenska a okolitých krajín. Viacero pamiatok svetskej hudby pochádza z fondu Adamovského kaštieľa, kde sa v 50. rokoch 20. storočia sústredil skonfiškovaný majetok šľachty a cirkvi a z hudobných zbierok chórov kostolov.

V 19. storočí sa v Európe šírilo spolkové hnutie s cieľom zveľaďovania spevu a hudby v chrámoch. Patrí k nim aj CIRKEVNÝ HUDOBNÝ SPOLOK PRI DÓME SV. MARTINA V BRATISLAVE, najvýznamnejšia hudobná inštitúcia na území dnešného Slovenska od svojho vzniku v roku 1833 do 20. rokov 20. storočia. Spolok sa podieľal aj na prezentácii diela skladateľa FRANZA LISZTA.

Rozsiahlym materiálom v múzeu je dokumentácia koncertného života 20. storočia najmä v osobných fondoch interpretov. Práve oni sú oživovateľmi a sprostredkovateľmi hudobného zážitku, cez nich HUDBA PRICHÁDZA K POSLUCHÁČOVI A POSLUCHÁČ K HUDBE. Popri ucelených zbierkach je v múzeu pestrý materiál k dokumentácii slovenského hudobného a kultúrneho života 20. storočia NA KONCERTNÝCH PÓDIÁCH.

Od 20. rokov 20. storočia sa hudba dostávala k poslucháčom aj prostredníctvom nových médií, bratislavská pobočka československej spoločnosti RADIOJURNAL začala vysielať v roku 1926. Jej súčasťou sa stal rozhlasový orchester, z ktorého 1949 vznikla profesionálna SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA. Novú kapitolu v rozvoji divadelnej kultúry na Slovensku začala v roku 1920 OPERA SND prvým operným predstavením (Smetana: Hubička). Ľudové tradície a ROZOSPIEVANÁ ZEM nadchli aj českého folkloristu Karla Plicku. V roku 1933 nakrútil prvý slovenský celovečerný zvukový film Zem spieva. ĽUDOVÉ PIESNE, ktoré sa od 30. rokov 19. storočia stávali objektom úprav a umeleckého pretvárania, podnietili rozhodnutie založiť profesionálne teleso SLOVENSKÝ ĽUDOVÝ UMELECKÝ SÚBOR (1949).

Múzeum okrem bohatých archívnych fondov spravuje aj vzácnu zbierku UMELECKÝCH HUDOBNÝCH NÁSTROJOV, ktorá sa radí k väčším zbierkam tohto typu v strednej Európe. Jej veľkú časť tvorí systematicky budovaná zbierka ľudových nástrojov. Na nich sa hrávala HUDBA PODĽA UCHA A TRADÍCIE. Z nedávnych akvizícií je pozoruhodná pozostalosť džezmena Jozefa „Doda” Šošoku a jeho mimeurópske nástroje poukazujúce na NETRADIČNÉ TRADÍCIE.

V menšej miere sú zastúpené archívne pramene k POPULÁRNEJ HUDBE, kde dominuje SLOVENSKÉ TANGO. Zbierkový fond múzea tvorí aj veľká FONOTÉKA – od prvých „digitálnych” záznamov pre mechanické hracie stroje, cez fonovalce, šelakové či vynilové platne až po digitálne nosiče.

Zdroj: snm.sk
Podobné podujatia
Letný terapeutický tábor: Čarovná záhrada
BA
Letný terapeutický tábor: Čarovná záhrada

Aj tento rok pozývame dievčatá a chlapcov vo veku 7...

Cesta za pokladom Čachtického podzemia
TN
Cesta za pokladom Čachtického podzemia

Špeciálna prehliadka Čachtického podzemia spojená s hľadaním indícií k pokladu.

Umelecký tábor pre deti vo Východoslovenskej galérii
KE
Umelecký tábor pre deti vo Východoslovenskej galérii

Už piaty rok vám Východoslovenská galéria ponúka kvalitný program v...

VSG MINI / najmenším v galérii
KE
VSG MINI / najmenším v galérii

Východoslovenská galéria otvára druhý ročník úspešného projektu pre rodičov na...

Rio Fun Park tábor v Leviciach
NR
Rio Fun Park tábor v Leviciach

Zabav sa, spoznaj kamarátov, preži skvelé chvíle!

Komentáre