10. december 2018 / Meniny má Radúz

Múzeum zbraní

Múzeum je venované histórii opevnenia mesta, vystavené sú chladné zbrane, vojenská i turnajová výzbroj.
Múzeum zbraní


Z najvyššieho poschodia je vchod na ochodzu veže, odkiaľ je výhľad na historickú časť Bratislavy a jej okolie.



Bratislava_11.12.2011_east_view_2



Otvorené: denne okrem pondelka

  • utorok - piatok 10:00 h – 17:00 h
  • sobota – nedeľa 11:00 h - 18:00 h

Vstupné:

  • plné vstupné:  4,30 €
  • zľavnené vstupné (deti, študenti, dôchodcovia):  2,50 €
  • rodinné vstupné:  8,60 €, deti do 14 rokov
  • školské skupiny: 1,30 € na osobu (najmenej 10 osôb v skupine)

ZĽAVY (platné od 11. 4. 2016):

  • Bratislava City Card 50 % z plného vstupného
  • Bratislavská mestská karta 20 % z plného vstupného

Vstupenka platí aj pre Múzeum farmácie - lekáreň  U červeného raka       .



zbrane 2



Múzeum zbraní - Michalská veža

História opevnenia mesta: S výstavbou mestských hradieb sa začalo v 13. storočí,  koncom 14. storočia už malo mesto opevnenie s tromi bránami:.Michalskú, Laurinskú a Vydrickú. V 15. storočí otvorili Rybársku bránu. Pred hradbami mesta vznikali postupne predmestia, ktoré v prvej polovici 15. storočia nariadil cisár Žigmund v dôsledku husitského nebezpečia opevniť systémom vysokých násypov a valov. Vonkajšiu líniu mestského opevnenia prerušovali Kozia brána, brána na Suchom Mýte, Schöndorfská, Špitálska a Dunajská brána.

V polovici 16. storočia následkom tureckého nebezpečenstva začalo sa s opravou  opevnenia, na ktorej spolupracovali aj talianski fortifikační stavitelia. Projekty na úpravu hradieb vznikli aj po roku 1660. Vypracoval ich cisársky inžinier J. Priami v podobe hviezdicového obranného systému, no po porážke Turkov a po protestoch mešťanov proti ich realizácii sa sčasti uskutočnili len na hrade. Posledné úpravy sa vykonali v roku 1670.

Podľa projektu F. A. Hillebrandta  sa v rokoch 1775 – 1778 uskutočnila asanácia mestského opevnenia – vnútorné hradby sa búrali, priekopy zasypali a vnútorné mesto sa zjednotilo s predmestiami. Začiatkom 19. storočia  zbúrali i vonkajšie opevnenie a na miestach  hradieb vznikali postupne nájomné domy.

Z celého hradobného systému sa zachovala len časť múrov a bášt od dómu sv. Martina po celej dĺžke Židovskej ulice a úsek okolo Michalskej brány po Prašnú baštu. Po asanácii bývalého židovského geta na Židovskej ulici  sa odkryli hradobné múry, vodná priekopa a zvyšky bášt, na múroch vidieť trojuholníkové strieľne a pôvodné cimburie. Sčasti sa zachovali i dve ďalšie bašty - Prašnú prestavali na obytný dom  (Zámočnícka ul. 11),  zvyšky Obuvníckej bašty začlenili do domu na Hviezdoslavovom námestí č. 11.

Najzachovalejšia je časť okolo Michalskej brány s najvýznamnejšou pamiatkou stredovekého opevnenia - Michalskou vežou. Meno dostala podľa kostola, ktorý stál na predmestí neďaleko brány. Pôvodne hranolovú vežu zo 14. storočia zvýšili v rokoch 1511 – 1517 osemuholníkovou nadstavbou.

Pri barokovej úprave roku 1758 veža dostala súčasnú podobu, na jej hrot umiestnili medenú sochu archanjela Michala s drakom od P. Ellera. Na mieste gotického reťazového mostu postavili barokový so sochami svätcov, obranný múr s parkanom od Michalskej brány po Prašnú baštu včlenili do domových blokov Zámočníckej ulice.



OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Komentáre